sa stalo v ich blízkosti. Tentoraz však nešlo o nehodu spôsobenú obvyklými príčinami, akými býva výskyt jedovatých plynov, výbuch alebo zavalenie. Bežná a spravidla rutinná nedeľňajšia kontrola šachty sa stala 32-ročnému banskému meračovi a dvom jeho zatiaľ nenájdeným kolegom osudnou s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku vysokých teplôt a vlhka v chodbe, píše český denník MF DNES. Po tom, čo v nedeľu večer banský merač, 28-ročný záchranár a 44-ročný bezpečnostný technik spolu vstúpili do chodby, ktorú po dvoch rokoch otvorili, aby ju odvetrali, sa už svojim kolegom neohlásili. "Za nezvestnými vyrazili ďalší traja záchranári, ktorí našli merača mŕtveho. Za jeho kolegami sa už nevydali, pretože sa v dôsledku vysokých teplôt museli vrátiť," povedal riaditeľ Revírnej banskej záchrannej služby Václav Pošta. Uviedol, že aj druhej trojici museli záchranári pomáhať z chodby, pretože ich vyčerpali vysoké teploty. Vyčerpaní a dehydrovaní muži boli prevezení do nemocníc v Karvinej a Havířove. Mŕtvy bol na povrch vzhľadom na ťažké podmienky vynesený až včera ráno. Ďalších dvoch mužov s nádejou, že by ešte mohli byť nažive, naďalej hľadalo viac než 30 záchranárov.

V inkriminovanej chodbe sa podľa Poštu teplota pohybuje okolo 37 stupňov Celzia, pričom vlhkosť je tam až 92-percentná. To pri nedostatku kyslíka a stiesnených podmienkach mohlo zdvihnúť tep baníkov až na úroveň 200 tepov za minútu, ktorej prekročenie podľa Tomáša Tichého, primára Mestskej záchrannej služby v Ostrave, ľudský organizmus spravidla nevydrží. "V diere umrel baník a ďalší dvaja tam niekde ležia. Najhoršie na tom všetkom je, že ja tam zajtra budem musieť ísť do práce," hovorí baník Ivan Horvát. "Väčšina chlapov má rodiny. Blížia sa Vianoce a všetci sme si uvedomili, že sme tu miesto tých mŕtvych mohli byť my." Iný muž ho doplní: "Kto by sa smrti nebál? Zoženiem ale v tomto strašnom kraji nejakú inú prácu?" Keďže je ich málo, dovolenku nedostanú. Nezostáva im nič iné, ako prebrať udalosť s kolegami v krčme a na druhý deň ísť znovu do práce. Podľa Svätopluka Antoša, šéfa ostravskej linky dôvery, tak baníci nevedomky robia to, čo je pre nich najlepšie. Neskôr by totiž už vôbec nemuseli nájsť odvahu ísť fárať. Ani tí najtvrdší chlapi podľa Antoša nemajú v sebe strach, smútok či ľútosť dusiť. O tom, že väčšina baníkov, medzi nimi mnohí aj zo Slovenska, nešťastie s kolegami skutočne preberie, by mohli rozprávať okolité krčmy.

(ČTK, TASR, r)