čne povedie k riešeniu vzniknutej situácie, je vítaná. Kapitalizácia dlhov je nesporne jedným z možných riešení, je to riešenie nie dokonalé, ale jednoduché a dokonalé riešenia v ekonomike neexistujú. Kapitalizácia dlhov má svoje úskalia, ale rozhodne medzi ne nepatria tie, ktoré jej Xaver Gubáš vyčíta. Navyše podstatný pre "pohľad zhora" je iný moment zachovania podnikov s reálnou šancou na prežitie. A to nie je revitalizácia v štýle minulej vlády, ale možnosť investície na základe rozhodnutia veriteľa. Prvou výčitkou je nespravodlivosť kapitalizácie. Preto kapitalizovať pohľadávku nemožno veriteľa donútiť, ale musí sa tak stať len na základe vôle veriteľa alebo prevažnej vôle veriteľov. Zrejme veritelia budú hlasovať za kapitalizáciu, len ak to pre nich bude výhodné. Hlasovanie veriteľov je upravené v zákone o konkurze a vyrovnaní. Iný problém je základné imanie. Základné imanie ako registrovaný kapitál u bankrotujúcej spoločnosti je viac-menej fiktívnou položkou. Pri kapitalizácii je preto vhodnejšie hovoriť o vlastnom imaní, navyše po odpísaní dubióznych položiek aktív. Základné imanie po kapitalizácii by malo byť vytvorené hodnotou vlastného imania a hodnotou kapitalizovaného dlhu. Takto vytvorené základné imanie už nie je problém rozdeliť do jednotlivých nominálov akcií alebo podielov spoločníkov. Zabrániť tunelovaniu podniku, v ktorom prebieha kapitalizácia alebo po jej skončení, je problémom ochrany minoritných podielov a sprísnenia zodpovednosti manažmentu voči majiteľom. Jednoducho, kto tuneluje, musí niesť trestnoprávnu zodpovednosť za svoje konanie. Okrem toho oznámenie kapitalizácie spolu s jej registráciou na súde a vyznačenie v obchodnom registri môže mať účinok predbežného opatrenia na nakladanie s majetkom v postihnutej spoločnosti. Otázka prečo by sa mal nový majiteľ deliť o výnos z kapitálu s ostatnými, teda aj pôvodnými majiteľmi je nepochopením akcionárskeho princípu. Podobne sa nový majiteľ bude zúčastňovať na riadení takejto spoločnosti len z vlastného rozhodnutia, ktoré je motivované snahou o vlastný prospech. Námaha, ktorú vynaloží, sa premietne do zvýšenia hodnoty jeho podielu a možnosti jej prípadného predaja. Tu je zrejme iné aj postavenie predávajúceho majetkový podiel alebo akcie ako pri marketingu nezaplatenej pohľadávky. Ďalej predpokladám, že obchod s pohľadávkami bude kapitalizácii určite predchádzať a kapitalizujúci subjekt si skúpením pohľadávok vytvorí výhodnú východiskovú pozíciu pre kapitalizáciu. Ďalší argument autora, že ostatní veritelia budú svoje pohľadávky uplatňovať konkurzom a tým bude kapitalizujúci veriteľ poškodený, neobstojí. Rozhodnutie pre kapitalizáciu bolo dobrovoľné.

Samozrejme, súhlasím s autorom, že ochrana majetku, ktorým pohľadávky sú, musí mať prednosť nad záujmom dlžníka. Kapitalizácia v mojom ponímaní má preto zvyšovať práva veriteľa o ďalší možný postup. Tento postup musí byť, samozrejme, kvalitne legislatívne upravený zákonom, najlepšie zahrnutím procedúry kapitalizácie do zákona o konkurze a vyrovnaní.

Od použitia metódy kapitalizácie dlhov v primeraných prípadoch si sľubujem zachovanie podnikov, ktoré by inak končili v konkurze. Kapitalizácia môže viesť k prepojeniu podnikov po dodávateľsko-odberateľskej linke. Voľné majetkové podiely, ktoré vzniknú, môžu poslúžiť ako zaujímavý špekulačný nástroj a môžu pritiahnuť zahraničný rizikový kapitál. Kapitalizácia dlhu je navyše bežným nástrojom a jeho inštitucializácia právnou úpravou nemôže škodiť. Preto s jej apriorným odmietnutím Xaverom Gubášom nesúhlasím.

Ing. IGOR HORNÁK, CSc.,

predseda výkonného výboru AOCP