ch frankov na rozsiahlu modernizáciu železníc a veľkorysú výstavbu vlakových tunelov. Podľa švajčiarskych novín Neue Zürcher Zeitung vyslal Bern jasný signál, že to s bilaterálnymi rokovaniami s európskou pätnástkou myslí vážne. Pripomeňme, že od decembra 1994 rokuje Švajčiarsko s EÚ o siedmich tematických okruhoch (medzi nimi aj o cestnej a leteckej doprave), ktoré majú vytvárať základ pre užšie vzťahy medzi Bernom a úniou potom, čo voliči v roku 1992 v referende odmietli vstup do európskeho ekonomického priestoru. Švajčiarska prihláška pritom v Bruseli leží od roku 1992. Po prekvapujúcom jasnom súhlase v prvom referende o železnici koncom septembra sa tak aj v druhom hlasovaní väčšina Švajčiarov (63,6 percenta) vyslovila za výstavbu dvoch nových tunelov pod Alpami a za napojenie Bernu na modernú vysokorýchlostnú železničnú sieť, čo bude spojené aj s protihlukovými opatreniami pre ľudí žijúcich v blízkosti tratí. Mamutí projekt má vo Švajčiarsku priniesť 30 tisíc nových pracovných miest v budúcich 20 rokoch.
Kritici investičného programu hovorili o zbytočnej gigantománii. Nový program sa bude financovať jednak z novostanovených poplatkov za užívanie cestnej siete pre nákladné autá, jednak zo zvýšenia dane z pridanej hodnoty a zvýšenia cien pohonných látok. Okrem toho si švajčiarska vláda vezme na projekty úvery, ktoré však pokryjú maximálne 25 percent ich hodnoty.
Aj v oblasti drogovej politiky môže švajčiarska vláda pokračovať v zlatej strednej ceste medzi represívnym a príliš liberálnym prístupom. Voliči aj v tomto prípade dvakrát veľkou väčšinou hlasov odmietli návrh, aby sa legalizoval predaj a užívanie tvrdých aj mäkkých drog. Až 73,9 percenta hlasujúcich sa vyslovilo proti tomu, aby sa heroín, kokaín, marihuana a ďalšie omamné látky predávali na poukaz v lekárňach. Ak by sa navrhovatelia presadili, bolo by Švajčiarsko prvou krajinou na svete, kde by bolo pestovanie, držanie a nákup drog pre vlastnú potrebu beztrestné. Kontrolovaným predajom narkotík v lekárňach chceli iniciátori vziať pôdu pod nohami čiernemu trhu, ktorý je ovládaný organizovaným zločinom. Švajčiarsko má už aj tak liberálnu drogovú politiku. Okrem masívnych osvetových kampaní dostávajú drogovo závislí pod dozorom lekárov aj heroín, aby sa im pomohlo vymaniť sa z bludného kruhu kriminality pri obstarávaní drog a pripravili sa na liečbu. "Som veľmi sklamaný. Očakávali sme oveľa lepšie výsledky," vyhlásil Francois Reusser, ktorý bol spoluusporiadateľom zhromažďovania nevyhnutných 100 tisíc podpisov na vyhlásenie referenda o drogách. (mim, ČTK)
