Dostať do obehu čierny lieh sa darí rôznymi zámenami tovarov, pri ktorých sú uvedené do omylu colné orgány, alebo tým spôsobom, že technický lieh sa použije na výrobu nápojov. Existujú aj organizované skupiny pašerákov liehu, ktorí ho sem načierno dovážajú najmä z Ukrajiny.

Slovenskí liehovarníci mali ďalšieho nepriateľa - český lieh. Ten sa k nám legálne dovážal vo veľkom množstve a tu sa z neho vyrábali konzumné liehoviny. Ešte na jar žiadali zaradiť lieh medzi tzv. citlivé položky v rámci colnej únie únie s ČR. V súvislosti s poklesom slovenskej koruny tlak českého liehu ustal. Odbyt slovenských liehovarov v tuzemsku stagnuje v dôsledku meniaceho sa životného štýlu. Export liehovín sa nedarí, lebo slovenské liehovary sa nedokážu prezentovať značkami, ktoré by sa presadili v zahraničí. Veľký podiel liehovín sa u nás predáva v konzumnej triede, kde sa dosahuje najnižšia pridaná hodnota. Liehovarnícky priemysel v agrárne orientovaných štátoch neslúži iba na výrobu liehu na pitie. Lieh vyrobený destiláciou fermentovaných agrárnych prebytkov, ako je menej kvalitné obilie, melasa, zemiaky, sa používa ako prídavok do automobilových palív alebo sa spracuje na antidetonačnú látku pre automobilový benzín. Vyžaduje si to však investície v liehovaroch a legislatívne úpravy v jeho zdaňovaní. Projekt výroby liehu fermentáciou, ktorý sa použije na výrobu antidetonačnej látky, sa rozbehol v Kopidlne v ČR.

Ingerencia štátu pri výrobe liehu na Slovensku nespočíva iba v jeho zdaňovaní, ale reguluje sa jeho výroba a manipulácia. Podľa zákona č. 289/96 Z. z. o výrobe a obehu liehu, ministerstvo pôdohospodárstva povoľuje výrobu v každom liehovarskom závode. Ministerstvo vedie register povolení na výrobu liehu, ktorý však nie je verejný. Po získaní povolenia treba ešte získať osvedčenie na prevádzkovanie liehovarského závodu od ministersva pôdohospodárstva, ku ktorému sa vyjadrí ministerstvo financií. Zo zákona vyplýva, že pre konanie pri oboch povoleniach sa vyžaduje predložiť viac ako 10 vyjadrení iných úradov. Dôležité je ustanovenie, podľa ktorého osvedčenie na prevádzkovania liehovarského závodu zanikne, ak o to požiada ministerstvo financií z dôvodu porušenia predpisov v oblasti kontroly, výroby a obehu liehu a zdaňovania liehu prevádzkovateľom.

Niektoré ustanovenia spomenutého zákona žiada Združenie výrobcov liehu a liehovín novelizovať, zmyslom úprav má byť sprísnenie tohto zákona. Liehovarníci žiadajú, aby aj octárne boli registrované ako výrobcovia liehu. Výrobcovia liehu žiadajú úpravu zákona 229/95 Z. z. o spotrebnej dani z liehu. Podľa návrhu úpravy by sa lieh nezdaňoval u prvovýrobcu liehu, ale až v obchodných organizáciách. Zámer posunúť daňovú povinnosť má prapríčinu v pretrvávajúcej vysokej cene peňazí na Slovensku. Podiel spotrebnej dane na cene liehového nápoja - destilátu je vysoký, z litra 40-percentného destilátu sa platí 96 Sk ako spotrebná daň. Pri najlacnejších destilátoch nemusia náklady na lieh a prísady presiahnuť 10 Sk na liter 40 % destilátu. Ostávajú náklady na fľaškovanie, etikety a pristupuje obchodná marža. Na to všetko sa "nabalí" DPH vo výške 23 %. Liehovary sú povinné do mesiaca po vyskladnení liehu alebo liehovín zaplatiť spotrebnú daň a tá je ich rozhodujúcou nákladovou položkou. Pritom ostatné náklady na výrobu liehu sú niekoľkonásobne nižšie a je pravdepodobné, že ich možno platiť s oneskorením. Ak by sa prijala úprava, podľa ktorej by sa zdaňoval lieh až v niektorom obchodnom článku, veľmi by sa rozšíril počet daňovníkov. Nezdanený lieh na ceste z liehovaru do obchodu by sa mohol stať predmetom trestnej činnosti a pritom by išlo fakticky o štátny majetok.

Old Herold Ferm potvrdil, že nezaplatil spotrebné dane

Nová vládna moc sa začala prezentovať odkrývaním neplatičov daní. Po minulotýždňovom vyjadrení ministerky financií, že najväčším neplatičom daní z príjmov je Old Herold Ferm, a. s. Trenčín, zainteresovaní hneď predpokladali, že ide o omyl, lebo je známe, že máloziskové liehovary môžu dlhovať predovšetkým spotrebné dane. Vzápätí generálny riaditeľ liehovaru Old Herold Ferm, a. s., Rastislav Machunka vyhlásil, že miliardový nedoplatok pochádza z nezaplatenej spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty z rokov 1992 až 1994, ale úrady vraj povolili liehovaru odklad splatnosti daní. Dokonca po určení nového splátkového kalendára vraj liehovar spláca staré nedoplatky v predstihu a nové daňové povinnosti si plní včas. Machunka vysvetlil, že liehovar, ktorý vedie od roku 1995 nedoplatok zdedil a vytkol Brigite Schmögnerovej, že ako podpredsedníčka Moravčíkovej vlády v roku 1994 neriešila vtedy tento vysoký daňový nedoplatok. Machunka zdôvodňuje prax neplatenia spotrebných daní tak, že na ceste od konečného spotrebiteľa až do liehovaru sa zastavuje tok peňazí za liehoviny, a preto vraj liehovar nemá z čoho platiť spotrebné dane.

Ministerstvo financií minulý týždeň v stredu priznalo, že v prípade Old Herold ide naozaj o nezaplatenú spotrebnú daň za roky 1994 a 1995, ktorá bola odložená a z nedoplatku za rok 1998, ktorý nebol bližšie špecifikovaný. Otázky na podrobnejšiu štruktúru nedoplatkov spotrebných daní z liehu v prípade Old Herold a ďalších neplatičov tejto dane na Ústrednom daňovom riaditeľstve v Banskej Bystrici jeho námestníčka Ing. Zlatica Knoteková nechcela zodpovedať s poukázaním na zákon o správe daní, podľa ktorého právo zverejňovať najväčších neplatičov daní má príslušný daňový úrad. Podľa údajov dávnejšie zverejnených ministerstvom financií bola spotrebná daň z liehu rozpočtovaná na tento rok vo výške 4,9 mld Sk a na polroku bolo zaplatené 40 % z tejto sumy.

JURAJ ĎURČENKA