Nová vláda sa po septembrových parlamentných voľbách na Slovensku rodila zložito. Ešte zložitejšie však pre ňu bude prijať v súčasnej ťažkej hospodárskej situácii vhodný ekonomický program. Je zrejmé, že musí prísť aj s novými programovými koncepciami, aby vyriešila dlhodobo pretrvávajúce hospodárske problémy.

Tieto programové koncepcie však nie sú zatiaľ dostatočne pripravené ani v teoretickej oblasti. Dokonca tu ani zatiaľ nemohli byť rozpracované tak, ako je potrebné.

Jednak ekonomická teória objednávkami z praxe bola - a to ešte v tom lepšom prípade - orientovaná len na pragmatické riešenie horúcich problémov slovenskej ekonomiky či skôr len ich zaplátanie, napríklad riešenie insolventnosti slovenských podnikov. Je to smutné a tvrdé konštatovanie, ale treba konečne povedať, že ekonomická teória sa na Slovensku v posledných desaťročiach nerozvíjala a ani o jej rozvoj nebol záujem.

Jednak za pokusy o jej rozvoj, zákonite smerujúci proti vládnym opatreniam, zväčša bezradným a vzájomne protirečivým, uspokojujúcim však rôzne skupinové záujmy, tu hrozili najtvrdšie postihy. Celé generácie ekonómov boli v posledných desaťročiach likvidované a najmä zbavované možností tvorivej práce, čo neprestalo ani v transformačnom období, hoci tu ich činnosť bola obzvlášť potrebná. Výstražným príkladom bola najmä v posledných rokoch personálna politika Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky. Pritom tu mal mať kľúčovú a koordinačnú funkciu.

V tejto situácii koncepcie ďalšieho rozvoja Slovenska boli a sú prinášané zvonku. Pravda, nie vždy pre Slovensko najvhodnejšie a osobitne nie vždy adekvátne pre slovenské podmienky. Najnovšie dejiny Slovenska sú plné uplatňovania takýchto nevhodných koncepcií, od stalinistických koncepcií direktívneho riadenia až po detailné koncepcie dovozných depozít, certifikačných bariér atď.

I tu sa však situácia mení. Na vyspelých teoretických pracoviskách v zahraničí po otvorení hraníc rozvíjajú ekonomickú teóriu aj slovenskí ekonómovia a tieto pracoviská zaujíma ich erudícia a skúsenosti z ich vlastných krajín. Ide teraz o to tento prúd poznatkov obrátiť na prospech vlastných krajín. Ako určitý príspevok ponúkame naše vlastné skúsenosti a poznatky.

GRAVITAČNÝ MODEL A JEHO APLIKÁCIA NA SLOVENSKO

Donedávna sa na Slovensku s obľubou hovorilo, že Slovensko by mohlo byť druhým Švajčiarskom. Dokonca sa dávali veľmi krátke lehoty, dokedy by mohlo Slovensko ekonomickú úroveň Švajčiarska dosiahnuť. Nehľadiac na nereálnosť tohto cieľa a neschopnosť vôbec optimálny rozvoj Slovenska zabezpečiť, bol to veľmi nevhodný cieľ, ba i príklad. Na Slovensku sa budovala jeho ekonomika od začiatku ako súčasť ekonomiky oveľa väčšieho celku: najskôr Rakúsko-Uhorska, potom Československa, neskôr RVHP a i v súčasnosti pokračuje jeho rozvoj v rozhodujúcej miere pre oveľa väčšie trhy najmä EÚ. Napriek tomu však, že Slovensko dosahuje jednu z najvyšších mier zapojenia sa do medzinárodnej spolupráce v celej Európe, potreby slovenskej ekonomiky, ale i možnosti zďaleka nie sú uspokojené a využité. Rozpadom RVHP a v ešte väčšej miere česko-slovenskej federácie došlo k opätovnému retardačnému vývoju, ktorý ešte stále pokračuje a v ktorom mnoho slovenských podnikov, najmä strojárskych, zostalo takmer bez odbytu. Len s najvyšším vypätím si hľadajú nové trhy.

Celý problém tu komplikujú rozmanité averzie. Historicky najstaršia - ešte predvojnová - bola averzia proti obnovovaniu hospodárskej spolupráce v rámci bývalého Rakúsko-Uhorska, ktorá sa podstatnou mierou pričinila o to, že v medzivojnovom období hospodárskej krízy v bývalom Československu boli podstatne ťažšie podmienky ako inde vo svete. To isté platí o averzii proti obnovovaniu hospodárskej spolupráce v rámci bývalej RVHP i - so špecifickými aspektmi - oproti opätovnému prehlbovaniu hospodárskej spolupráce v rámci teraz už len colnej únie SR a ČR.

Gravitačný model tu skúma, analyzuje a predovšetkým priamo modeluje prirodzené hospodárske vzťahy, ako sa dlhodobo vytvárali a ktorým v minulosti bariéry hraníc len kládli do cesty niekedy takmer neprekročiteľné prekážky. Medzinárodná integrácia a čoraz viac priamo globalizácia sú základnou tendenciou rozvoja modernej ekonomiky práve preto, že ich radikálne a dôsledne odstraňuje.

Slovensko nemá kvantitatívne medzinárodné hospodárske a najmä obchodné vzťahy málo rozvinuté. Podiel jeho zahraničného obchodu na HDP patrí k najvyšším v Európe. Problém je však v tom, že tento zahraničný obchod je málo efektívny, nehovoriac o súčasnom hlbokom deficite obchodnej bilancie a bežného účtu platobnej bilancie, ktorý je len s veľkými ťažkosťami a ekonomicky nevýhodne krytý rýchlo rastúcou zahraničnou zadlženosťou. Ide zväčša o výrobky s malým podielom pridanej hodnoty, výrobky s nižším stupňom spracovania, na ktoré veľkú časť vstupov bolo zasa nevyhnutné doviesť, o stratový vývoz alebo len vývoz práce v mzde, predpokladajúci veľmi nízku úroveň miezd a len dovtedy, kým sa v iných krajinách nenájde efektívna možnosť práce v ešte nižšej mzde, navyše bez tvorivého obsahu práce. Všeobecne Slovensko vo svojom vývoze skôr len využíva medzery v medzinárodnej hospodárskej spolupráci namiesto toho, aby do nej bolo organicky zapojené. (Výnimku tvoria niektoré seriózne investície zahraničného kapitálu na Slovensku, ktoré sú však relatívne minimálne.)

Pritom však slovenské podniky v minulosti zväčša takúto rozmanitú hospodársku spoluprácu mali, pre dezintegračné tendencie sa však rozpadla, hoci ju naopak bolo potrebné v integrácii a globalizácii ekonomiky povýšiť na kvalitatívne vyššiu úroveň.

V rozsiahlych diskusiách o gravitačných modeloch pritom západní ekonómovia nemajú námietky proti rozvíjaniu hospodárskej spolupráce, konkrétne i Slovenska, s Východom vrátane Ukrajiny a Ruska. Naopak aj pre Západ sú tieto "mosty na východ" výhodné, zdôrazňujú však, že aj možnosti hospodárskej spolupráce Slovenska s vyspelými trhovými ekonomikami nie sú zďaleka vyčerpané, najmä po kvalitatívnej stránke. Treba, aby slovenské podniky v čoraz väčšej miere s ich vyspelými podnikmi vytvárali medzinárodné zhluky podnikov - clustery a prehlbovali túto dlhodobú spoluprácu a prepájanie. Významnú zabezpečovaciu úlohu tu má kapitálové prepojenie.

ODTABUIZOVAŤ ANALÝZU ROZPADU ČESKO-SLOVENSKA

V súčasnosti sa azda už vytvárajú podmienky aj na odtabuizovanie ekonomickej analýzy rozpadu Česko-Slovenska. V medzinárodnom porovnaní je unikátnym javom, že dôkladná analýza rozdelenia Česko-Slovenska vôbec nebola uskutočnená ani v ČR, ani v SR. Nie je to však čudné, ak si uvedomíme skutočný dôvod tohto rozpadu. Rozhodujúcim dôvodom zániku Česko-Slovenska bola absencia politickej vôle pre pokračujúcu integráciu. Práve politické odhodlanie je pritom hnacím motorom európskej spolupráce a z tohto hľadiska Česká a Slovenská republika prepadli pri prvej skúške z integrácie.

Osobitne Európu, ale i celý svet však tieto problémy eminentne zaujímajú. Veď Flámovia v Belgicku by sa chceli pripojiť k Holandsku, v Bruseli je gordický uzol týchto problémov a rozpad Kanady už raz visel na vlásku. Ekonomická analýza je tu veľmi žiaduca a ak ju dosiaľ nemohli uskutočniť slovenskí a českí ekonómovia doma, zákonite vzniká v cudzine. Už citovaná je prvá z nich a určite nie posledná.

Odstrašujúca je však predovšetkým česká a ešte viac slovenská ekonomická realita. Ekonomický rozpad bývalej federácie, ktorý ďalej pokračuje, znamená, že konkrétne slovenské podniky už z tohto dôvodu zostávajú často bez väčšiny trhov. Je dosť príkladov takýchto tristných situácií.

Súčasnosť však dáva možnosť obnoviť rozvíjanie a prehlbovanie prirodzeného partnerstva v hospodárskej spolupráci medzi Slovenskou a Českou republikou. Skutočnosť, že napriek všetkým dezintegračným náladám tu bola zachovaná colná únia oboch teraz už samostatných štátov, je dokladom zachovania aspoň do istej miery jednotnej ekonomiky, ktorú nemohli odstrániť žiadne politické zvôle, podobne ako sa i v najhorších časoch studenej vojny aspoň do značnej miery zachovala jednotná ekonomika medzi bývalými samostatnými štátmi SRN a NDR.

Na tomto základe je možné úspešne pokračovať. Priťahuje príklad Beneluxu, ktorý dosahuje najvyššiu úroveň aj v rámci EÚ. Predpokladom je prijatie SR do EÚ a je dobrým začiatkom, že česká vláda sa začala hneď po nedávnych slovenských parlamentných voľbách intenzívnejšie zasadzovať o znovuzačlenenie Slovenska do prvej vlny rozšírenia EÚ. Znovuobnovovanie prirodzených zväzkov medzi ČR a SR treba i na podnikovej úrovni a i tu už badať živšie snahy o prehĺbenie spolupráce, ktorej už nebránia nezmyselné bariéry na úrovni vlády. V minulosti som často v slovenských podnikoch od ich topmanažérov počul povzdych: "Len aby nám už nehatali túto spoluprácu." Žiada sa opačný prístup a ústretovosť aj od novej slovenskej vlády.

KĽÚČOVÁ ÚLOHA EKONOMICKÉHO VZDELANIA A VÝSKUMU

Kľúčovú úlohu v ďalšom ekonomickom rozvoji Slovenska tu má ekonomické vzdelanie a výskum, ktoré musia vytvoriť novú generáciu ekonómov, schopnú a oddanú úlohe začleniť Slovensko a jeho podniky do integrujúcej sa globalizujúcej sa svetovej ekonomiky. To si plne uvedomila i Svetová banka a na jej objednávku vznikla citovaná štúdia.

Žiaľ, hodnotenie, až na výnimky, nemôže byť zatiaľ pozitívne. Príčina je zrejmá. Na rozdiel od bývalej NDR podstatnú až rozhodujúcu úlohu tu stále ešte majú staré nomenklatúrne kádre s prekonanými prístupmi a metódami práce, ale aj s prekonanou poznatkovou úrovňou, hlboko zaostávajúcou za svetom najmä v modernej makroekonómii a mikroekonómii, na rozvoj ktorých neboli ešte vytvorené ani adekvátne organizačné predpoklady.

V súčasnosti sa ako na príčinu zaostávania čo najdôraznejšie poukazuje na hlboký a prehlbujúci sa deficit financovania školstva a vedy zo štátneho rozpočtu, ktorý vedie až na pokraj ich kolapsu.

Na príklade ekonomického vysokého školstva a výskumu však azda najlepšie vidno, že štát v trhovej ekonomike nikdy nebude mať obrovské prostriedky potrebné na ich financovanie. Celý svet vrátane transformujúcich sa krajín tu prechádza len na príspevkové financovanie, ba najnovšie vrátane ČR získavajú konkrétne vysoké ekonomické školy charakter len neziskových organizácií, ktoré si však v podstatnej miere musia na seba samy zarobiť. Na Slovensku sa však tomu bránia, prehadzujúc všetku zodpovednosť na plecia štátu.

Ing. JÁN FIDRMUC, MA, Tilburg, University, Holandsko

Ing. JARKO FIDRMUC, Institut für Höhere Studien Wien, Rakúsko

doc. Ing. JAROSLAV FIDRMUC, CSc., Bratislava