Medzi Európou a Spojenými štátmi cítiť napätie. Európskym spojencom sa zdá, že Američania neodvádzajú v Kosove maximum. Washington sa v prvom rade stará o bezpečnosť svojich chlapcov. V tejto situácii prišla minulý týždeň správa, že americký prezident George Bush stiahol z Bosny a Hercegoviny osemsto vojakov. V Európe sa pýtajú: Chcú Američania predsa len odísť z Balkánu?
Bush tesne pred vstupom do Bieleho domu naznačil, že americké mierové jednotky z Balkánu stiahne. Po nástupe do funkcie európskych spojencov upokojoval, že k tomu nedôjde. Washington dnes zdôrazňuje, že Kosovo, kde je momentálne 5600 amerických vojakov, neopustí ani jeden z nich.
„Vegetovať“ nestačí
Ako prvé prehovorilo Nórsko. Štátny tajomník ministerstva zahraničia Espen Barth Eide naznačil, že nestačí, aby Američania na Balkáne len „vegetovali“. „Americká aktivita je menšia, ako by sme si želali,“ povedal Eide v piatok v kanadskej Ottawe. „V Európe panuje pocit, že Američania by mohli a mali urobiť viac.“
Americké jednotky kontrolujú juhovýchodný sektor Kosova. Aj tam sa v posledných týždňoch zvýšili bojové aktivity albánskych rebelantov. Američania sa dokonca dostali do priamej streľby so skupinou ozbrojencov. Washington však odmietol vyslať do nárazníkovej zóny jednotky NATO. Zavrhol iniciatívu Veľkej Británie a do konfliktného pásma sa po dlhšom čase vrátili vojaci juhoslovanskej armády.
Európske jednotky: potrebné aj obávané
Problém medzi Európou a USA je komplikovanejší, ako by sa mohlo zdať. Podľa denníka Washington Post je Balkán dôkazom viacerých rozporov: EÚ sa pokúša vytvoriť vlastné obranné jednotky, ktoré by teoreticky mali byť schopné zasahovať bez Spojených štátov a NATO, ale nechce, aby sa Kosovo stalo prvou skúškou. Bush sa síce obáva, že európske jednotky by mohli podkopať americkú pozíciu, no Kosovo by celkom rád prenechal Európanom.
Zdá sa, že ani jedna strana sa príliš nepretrhne, aby prebrala zodpovednosť.
Európa nie je práve spokojná s výkonmi Američanov, ale opakuje, že na Balkáne musia zostať. „Veľmi ich tam chceme mať. Ich prítomnosť je politicky veľmi dôležitá,“ povedal Eide. Pre agentúru AP dodal, že americkí vojaci sú nenahraditeľní aj z vojenského hľadiska. Možno nerobia všetko, čo by mali pri bežných kontrolách a hliadkovaní: „Sú však najlepšie vycvičení na boj v skutočnej vojne.“
Spolu prišli, spolu odídu?
Pentagon tvrdí, že Spojené štáty nemajú žiaden vojenský plán, ktorý by počítal s úplným stiahnutím jednotiek z Balkánu. Americká televízia CBS však informovala, že získala tajný plán Bushovej administratívy: Američania vraj v priebehu dvoch rokov znížia svoje počty na Balkáne o 80 percent.
Bush síce stiahol osemsto mužov z Bosny a Hercegoviny, ale generálneho tajomníka NATO Georgea Robertsona ubezpečil, že neurobí nič, čo by mohlo ohroziť jednotu aliancie. Spokojný Robertson tlmočil slová amerického ministra zahraničia Colina Powella: „Spolu sme tam (na Balkán) vstúpili a spolu odtiaľ aj odídeme.“
Dá sa predpokladať, že Američania Balkán tak skoro neopustia. Je pravdepodobné, že z roka na rok ich tam bude menej a menej. Dôležité je, aby spojenci vystupovali jednotne. „Ľuďom v Kosove nemôžeme dať dôvod myslieť si, že jednotlivé krajiny majú rozličné priority,“ poznamenal nórsky diplomat Eide.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
