priznal, že prezident Jeľcin znáša aj úplne obyčajné ochorenia, "ako napríklad chrípku", "ťažšie než iní". Podľa neho je administratíva Kremľa "absolútne" presvedčená o tom, že z fyzického hľadiska prezident bude schopný zastávať svoj úrad do skončenia funkčného obdobia v roku 2000.
Vo včerajšom interview pre denník Izvestija hovorca Kremľa takisto uviedol, že teraz je najdôležitejšie čo najrýchlejšie vyzdravenie Borisa Jeľcina, ktorý sa v Centrálnej moskovskej klinike lieči zo zápalu pľúc.
Dmitrij Jakuškin pritom zdôraznil, že počas hospitalizácie by prezident v prvom rade mal dbať na rady lekárov, no podľa jeho slov to nie je vzhľadom na Jeľcinov "charakter" jednoduché. Zatiaľ nie je známe, ako dlho potrvá hospitalizácia prezidenta. Oficiálne informácie o priebehu jeho liečby sú stále veľmi skúpe. Ani televízia už štvrtý deň nepriniesla z kliniky nijaké zábery. Hovorca Kremľa včera potvrdil informácie, že Jeľcin počas prezidentskej kampane v roku 1996 prekonal sériu infarktov. Svojím vyhlásením tak čiastočne narušil tradičnú tajomnosť Kremľa. Práve Kremeľ istý čas pred Jeľcinovou komplikovanou operáciou srdca v novembri 1996 tvrdil, že prezident trpí bolesťami v krku. Neskoršie však chirurgovia priznali, že dnes 67-ročného štátnika postihol infarkt. Jeľcin sa v novembri 1996 podrobil komplikovanej operácii srdca, pri ktorej mu voperovali päťnásobný bypass. Od toho času je jeho zdravotný stav predmetom špekulácií a destabilizujúcim prvkom pre ruskú politickú scénu a hospodárstvo. Nepretržitá séria ochorení už prakticky Jeľcina premenila na prezidenta na čiastočný úväzok.
