Kapitán Saád Chafadží kedysi zarobil 3000 dolárov mesačne. Teraz sa živí ako predavač dámskeho oblečenia a od irackých aerolínií dostáva každý mesiac 10 tisíc dinárov (šesť dolárov), píše agentúra Reuters. "Raňajkoval som v Aténach, obedoval v Ríme, večeral v Madride a na pohárik som sa zastavil v Lisabone," spomína Chafadží (43), ktorý absolvoval pilotnú školu vo Veľkej Británii. Po zavedení medzinárodných sankcií, ktoré zakazujú okrem iného aj lety do Iraku a z Iraku, zostal doslova pripútaný k zemi. Jeho životná úroveň sa zrútila tak rýchlo, že tomu neverí ešte ani po ôsmich rokoch. Na začiatku sa snažil, aby zmenu nepocítilo aspoň jeho šesť dcér, ale aj tie si časom museli zvyknúť. Najskôr predal pozemok, potom sa presťahoval z drahého domu do malého bytu v chudobnej štvrti, predal jedno auto a nakoniec všetko, čo malo nejakú hodnotu - starožitnosti, šperky, koberce, ďalšie auto, nábytok i video. "Uskromňovali sme sa stále viac, až sme sa dostali na samé dno," hovorí. Dvojročná dcérka má pre podvýživu a choroby spomalený rast. Ak potrebujú dve dospievajúce dcéry pre štúdium na Bagdadskej univerzite knihy alebo písacie potreby, musí otec predať ďalší nábytok. "Keď chcem pozvať manželku do reštaurácie alebo oslaviť výročie našej svadby, musím to plánovať týždne dopredu a rozhodnúť sa, čo ešte predám," hovorí Chafadží. V svojom Boeingu-707 sedel naposledy v júni 1991, keď osobitným letom dopravil do Iraku 285 zajatcov iracko-iránskej vojny. Let vtedy povolila osobitná komisia OSN. Chafadží netrpí len biedou, ale aj obavami, že schátra duševne a stratí profesionálne vedomosti. Kedysi si pamätal všetky frekvencie, údaje a spojenia, teraz sa snaží tieto veci opakovať, aby všetko nezabudol. Boj o prežitie je však na prvom mieste. "Je frustrujúce byť pilotom, ktorý nemôže lietať. Snažím sa trocha študovať a modlím sa, aby som si mohol znova sadnúť do lietadla, ale nič sa nedeje. Roky plynú a my žijeme bez akejkoľvek nádeje," hovorí. Sankcie vrhli do rovnakej biedy 22 miliónov Iračanov, zničili iracký priemysel a prejavili sa v školstve a zdravotníctve, ktoré boli kedysi chválou arabského sveta. Pred uvalením embarga bol Irak bohatou krajinou a predajom ropy ročne získaval 20 miliárd dolárov. Dnes žijú Iračania z prídelov ryže, cukru, oleja, čaju, mydla a čistiacich prostriedkov, ktoré vláda nakupuje pod dohľadom OSN za ropu predávanú rovnako pod kontrolou. Za 5,2 miliardy každý pol rok. Mnohí ľudia sa už zbavili úplne všetkého a teraz ponúkajú na predaj svoju krv alebo obličky.

(ČTK, REUTERS)