Dnes je to presne rok, čo v Českej republike prepukla najväčšia politická kríza. Po mimoriadnej tlačovej konferencii, na ktorej Václav Klaus nedokázal vyvrátiť podozrenie, že vedel o pozadí sponzorského škandálu svojej strany, ho dvaja jeho najbližší spolustraníci vyzvali, aby z aféry vyvodil politickú zodpovednosť a odstúpil.
Po roku je zaujímavé hovoriť o tom, čo má robiť ťažko kompromitovaný politik, aby sa z postavenia politickej mŕtvoly opäť vypracoval do najvyššej politiky. Prvým a najdôležitejším predpokladom je absolútna sebadôvera. Ak politik pri svojom návrate musí prejsť demokratickým mechanizmom volieb, je jasné, že volič neuverí niekomu, kto o sebe pochybuje.
Kampaň, ktorá Klausa nakoniec vyniesla do jednej z najvyšších ústavných funkcií, obsahovala dva prvky: Politik sa štylizoval do úlohy obete rozsiahleho sprisahania, ktoré mu znemožnilo dokončiť rozrobenú prácu. Kampaň apeluje na súcit s človekom, ktorý bol "vierolomne odvolávaný vlastnými ľuďmi", navyše "v neprítomnosti", keď sa "nemohol brániť". Súčasne s úlohou chudáka hrá politik úlohu tvrdého muža, ktorý garantuje, že nedopustí návrat starých pomerov, práve on je garanciou kontinuity pre voličov, ktorí vidia svet cez pravo-ľavé okuliare.
Okrem tejto dvojjedinej tváre a vyššie spomenutého absolútneho sebavedomia politik potrebuje mať ešte šťastie: na politických konkurentov. Ideálne je, ak s jednými síce vedie ideologický spor, ale dostane sa mu od nich podpory v otázke vnútrostraníckej "zrady". Tí konkurenti, ktorí ideologicky rozmýšľajú ako on, mu v návrate môžu pomôcť tým, že mu v mene ideológie prestanú vyčítať staré hriechy, tie, pre ktoré sa s ním rozišli.
Konečne poslednou podmienkou úspešného politického come backu sú voliči, ktorým nie je celkom jasné, čo sa v politike smie, čo je ešte politikou, a čo je naopak porušením pravidiel hry. Všetky zmienené podmienky sa v prípade Václava Klausa vzácne naplnili, podobne ako pred časom v prípade Vladimíra Mečiara. Iba to pripomínam na okraj úvah, či sa ten môže, alebo nemôže donekonečna vracať.
IVAN HOFFMAN
(Autor je komentátorom ČRo 1)
