Dnes sa chcem obuť - do topánok. Presnejšie: do výrobcov topánok pre naše dievčatá a ženy. Niežeby som sa v tejto problematike ktovieako vyznal, ale bol som prinútený okrajovo do nej vniknúť. Podnikol som spanilú jazdu so svojou ratolesťou po obuvách v našom hlavnom meste. Zdôrazňujem, že po všetkých predajniach, koľko ich len je. Hľadali sme dievčenské topánky do zimy, ale zasa aby neboli turistické, aby mali svoju eleganciu, ale aby neboli extravagantné, aby v nich bolo pohodlne a teplučko. Jedným slovom - univerzálne topánky, aké sa kupujú na zimu a ktoré by mali prežiť aspoň dve zimy. Ako ste zistili, nič také neexistuje. Také topánky sa dnes nevyrábajú. Dnes sa vyrábajú nenositeľné topánky. A to, prosím, nie je iba môj názor staromódneho fotra. Po svojej púti po obuvách som natrafil na množstvo elegantných dám a náročných slečien, ktoré situáciu v našom i svetovom obuvníctve komentovali slovami: To sa nedá nosiť! Ako to, že aj napriek tomu chodia naše ženy v topánkach? Pretože musia. Nakoniec si musia kúpiť tie najmenej otrasné topánky zo všetkých otrasných topánok. Trochu som o tom za tých niekoľko hodín rozmýšľal a prišiel som na to: také hrozné, hnusné, odpudzujúce, nepraktické topánky sa vyrábajú nie pre neschopnosť obuvníkov. Je to rafinovaná sabotáž na ľudstve. Takto vás donútia, aby ste si každý rok kupovali niekoľko párov obuvi. Topánky do auta, na ples, do školy, na hory, do čľapkanice i na sucho... Kdeže sú tie časy, keď sa tieto všetky hľadiská vtesnali do jediného páru topánok!