Hesse je, pravdaže, autorom Stepného vlka a objemných románových fresiek. Ale mne je spomedzi jeho kníh najmilšia táto, možno najmenšia. Možno to ani nie je kniha, iba dlhšia poviedka. Sám autor ju označil za indickú báseň. Ak báseň, tak podstata, čírosť výpovede, presná obraznosť, nie lacný ornament. Hesseho harmónia ja ťažko vydobytá a zaslúžená. Je to stav vnútorného pokoja, nie strnulosť a pasivita. Sú knihy, ktorých posolstvo sa vracia do obehu v pravidelných intervaloch ako kométa. Hesse je autor, ktorý z času na čas prichádza do módy. Snobi sa ho rýchlo nabažia, pretože Hesse si svojho čitateľa vyberá tajným konkurzom. Ale tí, ktorí mu ostanú verní, sa dočkajú zvláštnej satisfakcie. Rozprávač Hesse im ponúkne svoju horkú a drapľavú múdrosť ako jadierko pod tvrdou škrupinou. To jadro je horkasté, ale také už býva poznanie tohto sveta.