Brazília: Pri prechode od vojenskej diktatúry k demokracii bola v roku 1979 vodcom vojenskej junty, vládnucej od roku 1964, udelená amnestia. Troch bývalých šéfov junty až do ich smrti nikto neobťažoval. Ani dvaja ďalší, Castelo Branco a Joao Baptista de Figueiredo, sa k porušovaniu ľudských práv nemuseli nikdy vyjadrovať, aj keď zákon z roku 1995 stanovil zodpovednosť štátu za smrť a zmiznutie viacerých odporcov režimu počas diktatúry.
Paraguaj: Po 35 rokoch na čele štátu žije v súčasnosti generál Alfredo Stroessner nerušene v Brazílii. V roku 1989 ho zvrhol generál Andrés Rodríguez. Rodríguez sám zabránil v roku 1990 ustanoveniu komisie, ktorá mala vyšetriť porušovanie ľudských práv.
Uruguaj: Generálom, ktorí sa v roku 1973 dostali k moci pučom a následne zakročili proti ľavicovým ozbrojencom Tupamaros, bola pri ich odstúpení v roku 1985 udelená amnestia. Na základe petície podpísanej viac ako štvrtinou voličstva sa v roku 1989 konalo referendum o tejto amnestii, v ktorej sa 52,6 percenta Uruguajcov vyslovilo za jej dodržanie.
Haiti: Jean-Claude Duvalier utiekol v roku 1986 do Francúzska, kde žije dodnes. Šéf junty z roku 1991, generál Raoul Cédras, sa po intervencii USA odsťahoval do Panamy, kde podniká.
Nikaragua: 40-ročná vláda Somozovej dynastie bola v roku 1979 zvrhnutá ľavicovými sandinovcami. Anastasio Somoza utiekol do Paraguaja, kde ho o rok neskôr zavraždili.
V iných krajinách však boli diktátori trestne stíhaní.
Argentína: Počas vlády vojenskej junty v rokoch 1976-1983 podľa informácií aktivistov ľudských práv zahynulo alebo zmizlo asi 30 000 ľudí. Porážka vo vojne s Britániou o Falklandské ostrovy v roku 1982 znamenala začiatok konca junty. V decembri 1985 boli šéfovia junty Jorge Videla a Emilio Eduardo Massera odsúdení na doživotie, generál Leopoldo Galtieri dostal 12 rokov väzenia. Nižší predstavitelia polície a armády boli v roku 1987 amnestovaní, šéfov junty prezident Carlos Menem amnestoval v roku 1990.
Bolívia: Vojenský puč generála Luisa Garcíu Mezu, ktorého 189. prevrat od získania nezávislosti krajiny v roku 1825 bol zvlášť krvavý. Keď bol García Meza v roku 1981 po roku zvrhnutý, mohol utiecť do Brazílie. Neskôr ho vydali bolívijskej spravodlivosti a v roku 1995 ho odsúdili na 30 rokov väzenia. Generál Hugo Banzer, ktorý vládol v Bolívii tvrdou rukou v rokoch 1971-1978, dopadol lepšie: v roku 1997 bol demokraticky zvolený za šéfa štátu a nad svojím vojenským režimom potom vyjadril "poľutovanie".
Panama: generál Manuel Noriega bol pri invázii USA do Panamy v roku 1989 zajatý a súd v USA nad ním vyniesol rozsudok 40 rokov odňatia slobody za obchod s drogami.
(ČTK)
