BRATISLAVA (SME - sp, pt) - Poslanci opozície sa tvária, ako keby iba teraz prišli do tejto krajiny a nevedeli, čo sa tu za posledné štyri roky dialo. Vyhlásil to včera podpredseda vlády I. Mikloš počas druhého dňa rozpravy o programovom vyhlásení vlády na adresu poslancov HZDS a SNS, ktorí kritizovali text vládneho programu. "Chcem sa vás opýtať, či ste v roku 1995 sľubovali neudržateľný rast domácej a zahraničnej zadlženosti, vypadnutie Slovenska z prvej skupiny uchádzačov o členstvo v EÚ a NATO, privatizačnú rabovačku prostredníctvom FNM," uviedol Mikloš. Premiér M. Dzurinda opozičným poslancom pripomenul nevýhodné zmluvy, ktoré v čase vládnutia ich strán uzavreli štátne podniky. "Našiel som zmluvu o reklame medzi Slovenským plynárenským priemyslom a Športmédiou s. r. o. Maličkosť - 55 miliónov Sk každý rok na reklamu. V zmluve nájdete, že sa uzatvára na dobu neurčitú, najmenej však na dobu do 30. 6. 2003 a nie je možné túto zmluvu za žiadnych podmienok vypovedať," vyhlásil Dzurinda a dodal, že platnosť tejto zmluvy bola neskôr predĺžená až do roku 2008. "Je to o tom, aká bola vaša politika počas uplynulých štyroch rokov," povedal Dzurinda. Poslankyňa E. Slavkovská (SNS) v rozprave vyhlásila, že z vládneho programu "dýcha vazalská závislosť od západnej Európy". "Stále sa zdôrazňuje nutnosť kompatibility, preberanie metód a štandardov. Pripomína mi to heslo Sovietsky zväz, náš vzor. Stačí tam iba doplniť - EÚ náš vzor. V mnohom však môžeme byť tejto Európe vo vzdelávaní príkladom. Napríklad v materských školách," dodala. Slavkovská varovala pred snahou vlády obnoviť vydávanie dvojjazyčných vysvedčení. Podľa nej zákon o štátnom jazyku jednoznačne stanovuje, že úradné dokumenty sa vedú v štátnom jazyku. Podľa ministra školstva M. Ftáčnika, ak E. Slavkovská "robí hrôzu z dvojjazyčných vysvedčení, celkom sa priznám, že jej nerozumiem. Na tomto území sa 70 rokov vydávali dvojjazyčné vysvedčenia a nikomu to nevadilo". Minister konštatoval, že vláda plánuje predložiť zákon, ktorý umožní vydávanie dvojjazyčných vysvedčení. "Nijakým spôsobom nechceme znesvätiť zákon o štátnom jazyku. Spomeňte si na rok 1995, keď bol v NR SR prijatý zákon o štátnom jazyku a vtedajšia vláda prisľúbila, že čoskoro bude prijatý zákon o používaní jazykov menšín. Nie preto, že si to želá EÚ, ale preto, že s tým počíta Ústava SR," povedal M. Ftáčnik. Nasledovala vlna faktických pripomienok opozičných poslancov, ktorí tvrdili, že napríklad školy s vyučovacím jazykom maďarským "sa kúpu v blahobyte a prekvitajú". Poslanec SDĽ P. Weiss vyhlásil, že útoky opozície voči maďarskej menšine majú za
cieľ len mobilizovať vlastných voličov a ocenil snahu vlády o historické zmierenie s občanmi maďarskej národnosti. "Nie je vhodné pomstiť sa dnešným Maďarom za to, že pred sto rokmi tu iní Maďari utláčali Slovákov," dodal.
