Na priamu otázku, či dal generálny sekretár SFZ Peter Židovský výpoveď, odpovedal, že má ešte päť dní a že ju, napriek doterajším iba ústnym sľubom, dá určite. "V duchu Zákonníka práce," dodal. Na druhú otázku, čo by ho mohlo viesť k jej odvolaniu, po krátkom rozmýšľaní odvetil: "Nič." A potom dodal: "Iba, že by som začal byť sklerotikom." P. Židovský robil na SFZ od 1. 1. 1986 a od 15. 1. 1988 sa stal, namiesto J. Marka, generálnym sekretárom. "Môj učiteľ na FTVŠ sa ma po čase spýtal, ako sa mi páči na futbalovom zväze. Odvetil som, že zatiaľ som sa k futbalu nedostal, iba k problémom rozhodcov a riešeniu rôznych podozrievaní. Tá situácia v podstate pokračovala, dnes sa už futbal používa ako prostriedok na dosiahnutie niečoho iného." Zlomovým krokom pre jeho rozhodnutie bolo, že štyria podpredsedovia zväzu idú na vyhlásenie Jedenástky roka, bez predsedu. "To bol vážny ústupkový krok k tlakom prezidentov Superligy a tam sa ukázala nejednotnosť Výkonného výboru SFZ. Ja to tak chápem a nikto ma nepresvedčil, a ani asi nepresvedčí, o opaku." Keď oznámil rozhodnutie odísť, podpredsedovia J. Paršo a Š. Sapár sa chceli pýtať na dôvody, tretí z nich, G. Princ, povedal: "Je to jeho osobný názor a on vám nemusí nič zdôvodňovať." Tým sa skončila akákoľvek debata. Na margo toho, či v Športprogrese nie je druhé centrum slovenského futbalu, P. Židovský odvetil: "Nemyslím si, hoci kolujú rôzne reči. Ale po čase možno vyjde všeličo najavo. Ja som mal napríklad v utorok istotu o jednote VV SFZ a v stredu som ju stratil." P. Židovský drží palce predsedovi, aby dotiahol vec do konca podľa platných noriem, aby mohol predniesť svoj odpočet činnosti. "Predseda SFZ nie je iba predsedom Superligy, ale celého futbalu, a na to sa od začiatku zabudlo," dodal P. Židovský, po trinástich rokoch odchádzajúci z futbalu, ktorý dodal, že generálnych sekretárov z vešiaka nezvesujeme, ale kto sa práce nebojí, bude jej mať na jeho mieste viac než dosť. (ja)