m Sergej Kozlík nedávno uviedol pre STV 1, že hlavným dôvodom, prečo nová vláda tak rýchlo zasadla, bolo to, že podľa zákona, ak vláda začne svoju prácu aj posledný deň v mesiaci, dostáva plat, ako keby pracovala celý mesiac. Uviedol: "Usudzujem, že to bol hlavný motív konania vlády." Myslím si, že je neseriózne, ak sa politik dopustí takého obligátneho klamstva a bez váhania uvádza do omylu menej informovanú verejnosť. Je to bezcharakterné a súčasne to svedčí o metódach, akými chce pracovať v "konštruktívnej" opozícii.
SAŠA BORIK, Nové Zámky
m V našom podvedomí ešte stále straší fenomén bývalého režimu, keď nikto, až na malé výnimky, peniazmi neobrástol. A platilo: keď nekradneš a nevyužiješ príležitosť, okrádaš svoju rodinu. Naučili sme sa podľa toho žiť a možnosť prilepšiť si na horšie časy, je v nás zakódovaná. Žijeme v dobe, keď slová, že príležitosť robí zlodeja, platia dvojnásobne. Zaradenie Slovenska medzi veľmoci korupcie to potvrdzuje. Svet nás vníma ako krajinu, kde sa bez úplatkov nedá vôbec podnikať alebo obchodovať. A kde sa vyššie postavenie alebo ministerské kreslo spája automaticky s osobnými výhodami a s možnosťou čím viac sa nabaliť. Východisko je iba v obnovení vzájomnej úcty a dôvery.
ONDREJ ŽÚDEL, Rožňava
m "Keby vám Mečiar nezvýšil dôchodky, teraz by sme sa tu tak netlačili." To bola prvá reakcia istého mladého muža na postaršiu paniu, ktorá sa natisla z posledných síl do vagóna a tým ho až nepriedušne zaštupľovala svojím objemnejším telom. Vzápätí podal pôvodca týchto slov - pán v stredných rokoch aj vysvetlenie, o ktorého ho spýtavým pohľadom dopytovala prekvapená pani. "Lebo by ste nemali za čo cestovať." Odpoveď sprevádzal burácajúci výbuch smiechu.
MAREK TARDA, Veľké Ripňany
m Sledovať parlamentné vysielanie v STV je v súčasnosti tragikomické, hlavne keď sa predvádzajú také veličiny ako Cuper, Cabaj, Hofbauer, ale o nič nezaostáva ani pani Malíková. Tá už niekoľkokrát upozornila, že bývala učiteľkou a ja mám obrovskú radosť, že sedí práve teraz v parlamente a ešte radšej som, že za opozíciu. Keď si predstavím, koľko škody by napáchala prezentovaním svojich nacionalistických vášní na tých nevinných detských dušičkách v škole, tak je naozaj lepšie, že si uľaví v parlamente. Tam je totiž teraz prevažná väčšina múdrych ľudí, ktorí sa nedajú nakaziť nenávistnými myšlienkami a určite jej odpustia vždy nahnevanú tvár, čo by detičky v škole mohli ťažko znášať.
JUSTÍNA TISOŇOVÁ, Námestovo
m Ako mladých nás v škole už dávnejšie učili, že doba ľadová sa obnovuje každých dvadsaťtisíc rokov. Roky a životné skúsenosti mi vnukli názor, že to tak nie je. Doba ľadová prišla skôr a trvala od roku 1948 do roku 1989 najprv ako doba "lidová", potom "ledová" a nakoniec "ľudová". Po čiastočnom odmäku roku 1989 prišla mrazivá novembrová noc 1994, proti ktorej sa vládna moc začala chrániť vlčím rúchom. Následne boli prijímané vlčie zákony. Voľby 1998 znovu prinášajú oteplenie s nádejou, že doba ľadová sa definitívne končí. Rozpúšťanie ľadového príkrovu vzťahu medzi ľuďmi neprináša ešte príchod slovenskej jari, lebo mnohým ľuďom vlčie rúcho prirástlo k telu. Musíme konať obozretne, lebo na vlčie rúcho si teraz niektorí ľudia navliekajú rúcho baránka. Dúfam, že ľudia, ktorí zapríčinili obdobie chladu, budú poslaní "k ľadu".
JOZEF HOZLÁR, Nové Zámky
