Vždy som bol presvedčený, že zakladateľ štátu je osoba, ktorá sa skutočne zaslúžila svojou činnosťou o vznik štátu. Osoba, keď nie všetkými, tak aspoň väčšinou občanov vážená. Taká, ktorá má ich dôveru, ktorú si ľudia vážia. Niekto taký, ako je osobnosť generála M. R. Štefánika alebo v Čechách T. G. Masaryk. Z vyjadrenia pána ministra Čarnogurského som sa teraz dozvedel, že to tak celkom nemusí byť. Stačí, ak sa zaslúži o založenie štátu, ak sa stane "otcom vlasti". Potom sa mu môže, ba aj má všeličo prepáčiť alebo v prípade potreby aj udeliť amnestia. Zakladatelia ČSR takúto "toleranciu" nepotrebovali. Pred osemdesiatimi rokmi by ľudia vybavení vtedajším chápaním hodnôt človeka neboli pripustili, aby zakladateľ štátu mohol byť prípadným čakateľom na amnestiu. Ako ale vidieť, časy sa menia a nároky na zakladateľa štátu sa znižujú. Je tu však ešte jedna zásadná vec. Na rokovaniach o štátoprávnom usporiadaní ČSFR zastupoval slovenskú stranu pán Mečiar, označený za zakladateľa štátu, spolu s ďalšími členmi delegácie. Pritom tí, čo máme normálne vyvinutú pamäť, si pamätáme výrok pána Mečiara pred jedným z odchodov na tieto rokovania, že Čechov dokopeme do federácie. Tiež si pamätáme, že po jednom návrate z týchto rokovaní pán Mečiar nám občanom na Slovensku oznámil, že samostatnosť sme nechceli, ale Česi nás do nej tlačia. Takže ani tie zásluhy o založenie štátu na základe vyjadrení samotného pána Mečiara počas rokovaní o štátoprávnom usporiadaní sú prinajmenšom spochybniteľné, ak nie celkom neoprávnené. Je veľa ľudí na Slovensku, ktorí celkom vážne hovoria, že o vznik Slovenskej republiky sa najviac zaslúžil Václav Klaus, terajší predseda Parlamentu ČR, ktorý vtedy viedol českú delegáciu na rokovaniach o štátoprávnom usporiadaní ČSFR. Potvrdzuje to aj už spomínaný výrok pána Mečiara po jednom takomto rokovaní. Nuž, neviem komu skôr patrí titul zakladateľ štátu či otec vlasti.

ZDENO CHVALOVSKÝ,

Bratislava