Ivan Hoffman v Slove k týždňu okrem iného označil Augusta Pinocheta za masového vraha, ktorý nechal svojich odporcov likvidovať po tisíckach. Problém s ním ukazuje na neschopnosť demokracie potrestať príliš veľké zlo a ak Pinochet zvyšok života strávi na slobode, jeho príklad budú nasledovať ďalší diktátori. Už ma unavuje stále sa stretávať s boľševickými názormi, že Franco v Španielsku a Pinochet v Chile boli fašisti, že likvidovali nevinných ľudí (predsa aj v Československu dal Masaryk strieľať do robotníkov!), a že neboli potrestaní. V skutočnosti obaja neboli politici, nevyznávali žiadnu fašistickú ideológiu, neboli v žiadnej fašistickej strane, pre svojich neexistujúcich politických odporcov nezriadili žiadne gulagy (Francovo Španielsko dokonca nebolo ani účastníkom druhej svetovej vojny), ale obaja boli vojaci a iba vojensky potlačili boľševické revolúcie vo svojich krajinách, aby v nich zachránili demokraciu a civilizáciu aj za cenu dočasného nevyhnutného obmedzenia demokratických práv. Iba ľutovať možno aj zverstiev, inak sprievodného javu všetkých vojnových konfliktov, ku ktorým dochádzalo na oboch stranách. Pred mnohými rokmi som čítal bedákanie I. H. v Lidových novinách nad tým, že jeho deti chcú v nadobúdaní vzdelanosti v škole byť prvé v triede. Iste nečítal Komenského, podľa ktorého príčinou každého zla je tma, t.j. nevedomosť. Iste nečítal ani príslušné časti o Francovom Španielsku a Pinochetovom Chile napríklad v Dejinách 20. storočia od Paula Johnsona. Iste sa mu nedostalo do uší, že boľševizmus má v tomto storočí na svedomí stovky miliónov životov. A stále si dosť vrahov, mučiteľov a ďalších zločincov boľševického režimu žije u nás pokojne na slobode. Tí by nemali byť potrestaní aj pre výstrahu budúcim zločincom? Podľa I.H. nie. Asi je lepšie domáhať sa potrestania cudzích bojovníkov proti boľševizmu a u nás si spievať "Sľúbili sme si lásku...".
DALIBOR DUCHEK, Bratislava
