Dramaturgia Galérie Michalský dvor, situovanej na Michalskej ulici 3 v Bratislave, pripravila až do 8. decembra výstavu, ktorej utorková vernisáž zaznamenala nebývalý rozmer i divácky záujem. Organizátori prezentácie kolekcie obrazov Jána Rašku (1962) a sôch a kresieb Viliama Lovišku (1964) dokonca publikum vítali už pod veľkým stanom na nádvorí pred vstupom do galérie, no samotná expozícia predsa len zostala na tradičných miestach v podzemných priestoroch. J. Raška predstavuje najčerstvejší súbor olejov na plátne a papieri, na ktorých sa transparentne objavuje leitmotív jeho obrazov - pocit. "Pre mňa nie je dôležité, akú má obraz formu - či abstraktnú, alebo figurálnu. Záleží mi však na tom, aby divák stál pred čistým pocitom," povedal v rozhovore pre SME absolvent VŠVU spred desiatich rokov J. Raška. "Niekedy mám dojem, že ani samotný obsah mojich obrazov sa nedá presne definovať. Často ma však prekvapí ich naratívnosť, no keby sa ma niekto spýtal, čo je to za príbeh - nevedel by som mu odpovedať. Všetko sa odohráva na obrazoch. Samozrejme, že ma zaujímajú rôzne mytológie i konkrétne literárne podnety, no pri tvorbe vždy reagujem na podvedomý stav. Maľujem vtedy, keď potrebujem pocit ventilovať." Aj prezentované obrazy J. Rašku rozprávajú pôvabný príbeh o stave duše. Spontánne načieranie do jej hlbín vynáša na svetlo poetický svet, v ktorom sa sen zrkadlí v realite, farba je tým povestným kladivkom rozoznievajúcim strunu ľudského vnímania a tvar vytvára priestor pre divákovu fantáziu. V tomto priestore sa pohybujú aj sochy V. Lovišku, ktorý však, podľa vlastných slov, pri odoberaní hmoty má konkrétnu kompozičnú predstavu. "Svoj pocit si dokonca vizualizujem cez množstvo pípravných kresieb i grafík. I k nim však pristupujem ako k výtvarnej definitíve, a preto neviem, ako nakoniec bude vyzerať výsledná socha. Oproti obrazom je pri soche predsa len iná komunikácia s okolitým priestorom. Pri nej, okrem jej vnútorného pôsobenia, musím počítať aj s jej proporciou i s jej dialógom s okolitým priestorom. Dôležitý je detail. Od neho pri kompozícii pristupujem k celku."

"Stvárňujeme len veci, ktoré nás zaujímajú," vyhlasujú unisono obidvaja výtvarníci, ktorí 16. novembra 1989 stáli spolu s E. a M. Hnatovcami, M. Loviškovou, S. Trepačom a R. Bielikom pri prvom (a následne i pri všetkých ďalších) vystúpení niekdajšej skupiny výtvarných umelcov INAK. "Výstavu vnímame ako reminiscenciu na túto skupinu, ktorá by sa, dúfajme, že na budúci rok pri príležitosti desiateho výročia svojho vzniku, mohla opäť výstavne predstaviť," poznamenal J. Raška, ktorý hlavnú devízu tejto skupiny vidí v jej vnútornej slobode odvíjajúcej sa z prameňov duchovného umenia. Časový oblúk dal opäť dohromady dva mýty jednej cesty. Pravda, skúsenosť sa nedá vymazať. Jednoducho, Je to inak - ako znie titul výstavy, ale, ako by povedal klasik, "inak je všetko po starom". "Mystika?" pýta sa J. Raška, ktorého obrazy často diváci zaraďujú k tajuplným víziám. "Aj keď ju vyhodím von dverami, vráti sa mi oknom..." "Kritika?" reaguje V. Loviška, o ktorom je známe, že aj od svojho najprívetivejšieho výtvarného kritika - svojej manželky Marcely - prijíma kritiku len so sebazaprením. "Samozrejme, že záleží na tom, kto ju vyslovuje. Ak je to človek, na ktorom mi záleží, zamyslím sa nad jeho slovami," hovorí s úsmevným nadhľadom V. Loviška. "Prichytil som sa však pri tom, že niekedy som citlivejší voči kritike diel iných autorov, ku ktorým mám priateľský vzťah." V prvej miestnosti galérie je prezentovaná aj plastika V. Lovišku, ktorá pochádza z cyklu Dvojjediná. V deň Pamiatky zosnulých 2. novembra tohto roku bola jedna z nich s výškou 1,8 metra inaugurovaná pred Mestským cintorínom v Nitre. Je venovaná pamiatke tých, ktorým nebolo z akýchkoľvek dôvodov umožnené spoznať najväčší a neopakovateľný zázrak na Zemi - ľudský život. Pamätník nenarodeným deťom, ktorý posvätil biskup Nitrianskej diecézy František Rábek, sa už teraz stal takmer kultovým miestom, kde si matky, rodiny i verejnosť pripomínajú pamiatku nenarodených i hodnotu ľudského života. Socha bola vytvorená v roku 1989 ako autorova diplomová práca na oddelení sochárstva na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

ĽUDO PETRÁNSKY ml.