nky do žalôb proti exdiktátorovi.
V susednom Rakúsku uzrelo svetlo sveta trestné oznámenie, ktorého autormi sú dvaja exiloví Čiľania žijúci vo Viedni od roku 1976. Monica Medina-Bravová a Eric Zott žiadajú Pinochetovo vydanie do Rakúska pre "vydieračský únos s následnou smrťou". Prípad, ktorý sa stal v roku 1976, tri roky po krvavom prebratí moci v krajine Augustom Pinochetom, opísal rakúsky denník Der Standard. Bolo 15. júna a 23 Čiľanov hľadalo útočisko v budove bulharskej ambasády. Nad bulharským i maďarským veľvyslanectvom, ktoré vlastní pracovníci zo strachu dávno opustili, malo patronát Rakúsko.
Skupina ľudí sa preto telefonicky spojila s vtedajším rakúskym veľvyslancom v Chile Antonom Segur-Cabanacom, aby požiadala o azyl. Ten ešte večer prišiel do bulharskej rezidencie, obkolesenej policajnými úradníkmi v civile aj v uniformách. Podľa notársky overených svedeckých výpovedí odopreli rakúskemu veľvyslancovi rozhovor v budove. Stretnutie pred budovou zasa zo strachu odmietli ľudia vnútri. K žiadnej dohode nedošlo a veľvyslanec odišiel. "Následne zaútočili policajné jednotky na budovu bulharskej ambasády, ktorá bola pod patronátom Rakúska," hovorí sa v udaní. Všetkých zatkli a odviedli do oddelenia pre mučenie v obávanom väzení Tres Alamos. Podľa svedeckých výpovedí boli umučení. Na ambasáde vtedy boli aj Raul Guillermo Cornejo Campos a Segio Raul Pardo Pedemonte, ktorých zmiznutie nie je podľa oficiálnej správy OSN dodnes vysvetlené. Na jednu z najčastejších otázok počas Pinochetovho zadržania vo Veľkej Británii - či sú rakúske úrady kompetentné na súdenie Pinocheta, odpovedá právny zástupca Richard Soyer takto: rakúske trestné zákony platia nezávisle od miesta činu, "pokiaľ čin poškodil rakúske záujmy". V tomto prípade sa nedá spochybniť, že čin sa stal na území, ktoré malo Rakúsko pod patronátom.
Hlasy volajúce po spravodlivosti sa zdvihli v mnohých ďalších krajinách. Francúzsky vyšetrujúci sudca Roger Le Loire požiadal o zatykač na Pinocheta pre "neoprávnené uväznenie a mučenie" v prípade troch francúzskych občanov - 23-ročného Alphonsa Reného Chahnfrea, 49-ročného Etienna Pesleho a Marcela Reného Amiela Baqueta. Bývalá čílska občianka, ktorá získala politický azyl v Nemecku, podala na súde v Kolíne nad Rýnom žalobu na Pinocheta pre zranenia, ktoré utrpela počas mučenia v internačnom tábore. Trestné oznámenie podali aj manželia Guilermo a Elisa Cornejo Camposovci z Hamburgu. Za seba, pretože boli zatknutí a mučení, ale hlavne za svojho 29-ročného syna Raula, ktorý je od 16. júna 1976 nezvestný. (mim)
