Dnes 43-ročného španielskeho vyšetrovacieho sudcu Baltasara Garzóna opisujú len v superlatívoch: je najznámejší, najobávanejší a najkontroverznejší. Muž, ktorý naháňa hrôzu mocným - politikom, drogovým bossom, obchodníkom so zbraňami a teraz aj čílskemu exdiktátorovi Augustovi Pinochetovi. Aj bývalý španielsky minister vnútra José Barrionuevo môže ďakovať len Garzónovi za to, že má dnes ranné rozcvičky vo väzení v Guadalajare. Garzóna, ktorý sa narodil v andalúzskom Jaen v roku 1955 ako syn roľníka a štúdium v Seville si sčasti financoval sám, naverboval do parlamentných volieb v roku 1993 sám Felipe González. Namiesto sľubovaného postu ministra vnútra však po volebnom víťazstve dostal Garzón iba post štátneho tajomníka. O rok neskôr frustrovaný rezignoval. Napriek hrozbám i špinavej filmovej kampani začal však už krátko potom križiacku výpravu proti organizovanému zločinu: jeho pokus obžalovať premiéra Gonzáleza ako spoluúčastníka či dokonca hlavu organizovaného štátneho terorizmu proti baskickej ilegálnej organizácii ETA stroskotal na vete najvyššieho súdu. To, že sudca so 16-hodinovým pracovným časom je huževnatým rešeršistom, nespochybňuje nikto. O presvedčivosti jeho právnických argumentov panujú už rozdielne názory. K jeho osobným úspechom patrí boj proti hnutiu ETA, proti štátnemu terorizmu vykonávanému zvláštnymi jednotkami ministerstva vnútra (GAL) a proti drogovým kartelom. Vo svojom úrade, ktorý počas víkendov opúšťa len kvôli jedlu, pripravil aj žiadosť o vydanie šedivého senátora Pinocheta.
(Podľa Der Standard - mim)
