Vážený pán oný... Piško!
Úvodom nášho listu vás čo najsrdečnejšie pozdravujeme a blahoželáme vám, že ste štyri roky vydržali vypisovať listy, aj keď ste na ne nedostali žiadnu odpoveď. Pripomína nám to našu situáciu v minulom parlamente, kde bolo 83 slepých Norbertov vládnej koalície. Teraz je situácia úplne opačná. Vo vláde sa máme dobre, akurát sme všetci strašne prechladnutí. Bude to asi tým, že od volieb máme všetky dvere otvorené.
Okrem toho viacerých našich ministrov a ministerky už bolia oči, lebo keď prídu do nejakého podniku, okamžite spadnú do tunela. Naposledy takto skončil v tuneli podpredseda Mikloš s ministerkou Schmögnerovou. Všetci sme boli touto tunelovou story veľmi pobúrení, lebo v tuneli nikto nevie, kto je kto.
S kultúrou je to stále biedne. Aj keď náš najväčší bojovník Milan robí, čo sa dá a statočne ťahá svoju kultúrnu károvú... prepáčte, káru.
Toľko teda na úvod aj na jadro, vážený pán oný... Piško. Všetci dúfame, že keď prídete vlakom do Bratislavy, tak sa u nás na Úrade vlády zastavíte. Ak by rušňovodič mal námietky, že k vláde vlak nechodí, povedzte mu, že mu dovediete Palacku a ten dá príkaz položiť koľaje.
P. S. To prasa, čo ste pre nás chovali, chováme aj my pre vás. Ale oceňujem, že to vaše prasa vydržalo už celé štyri roky. Preto, ak by ste mu chceli práve teraz ublížiť, tak vás ubezpečujem, že som odhodlaný mu udeliť amnestiu.
Váš úplne nový premiér.
