V stupňujúcej sa špirále násilia, ktorá ovládla Indonéziu, sa zdajú isté dve veci - že bude pokračovať a že je čiastočne pripravené. Menej isté už je, kto sa za násilím skrýva a či nepokoje, ak ostanú nekontrolované, povedú k "balkanizácii" krajiny s 200 miliónmi obyvateľov, s obrovskou škálou etnických skupín a jazykov a s niekoľkými náboženstvami. "Sociálne, náboženské, etnické rozdiely sa neúmerne prehĺbili… momentálne je tu akási sociálna pomsta, ktorú využili na zmobilizovanie ľudí," vyhlásil politický analytik Arbi Sanit.
V Djakarte zabili v posledných dvoch týždňoch takmer 30 ľudí. V nedeľu bolo zabitých najmenej 13 ľudí v krvavej zrážke medzi jávskymi moslimami a kresťanmi z východného ostrova Ambon. Je to známka politického vákua, ktoré čaká Indonéziu. Keď bol autokratický prezident Suharto pred pol rokom nútený po 32 rokoch vlády odstúpiť, krajina sa ocitla bez vodcu. Jediná veľká inštitúcia, ktorej Suharto umožnil prekvitať - armáda - zostala rozpoltená a zmätená. Posledné masové nepokoje nasledujú po nepokojoch v máji v dôsledku najhoršej ekonomickej krízy za 30 rokov - vtedy zahynulo minimálne 1200 ľudí.
Iba málo ľudí je toho názoru, že posledné násilie bolo spontánne, a objavilo sa množstvo teórií o skupinách, ktoré využívajú študentov a davy. Väčšina analytikov tvrdí, že nepokoje budú iste pokračovať v období pred nadchádzajúcimi májovými voľbami. "Za násilím je neviditeľná ruka. Toto je Indonézia. Tu je vždy nejaká neviditeľná ruka," vyhlásil istý študentský vodca. Niekoľko svedkov videlo, ako vojaci povzbudzujú gangstrov, aby rozdúchavali vášne medzi študentmi a v celom dave. Niektoré jednotky ozbrojených síl sa však tiež pridali k študentom, ktorých protesty s požiadavkami radikálnych politických reforiem tvrdo potlačili iba pred týždňom. Súčasný prezident Habíbí popiera, že by čokoľvek riadil, tvrdí, že iba chce doviesť Indonéziu pokojne k budúcoročným voľbám. Mnohí uvažujú, či Suharto so svojimi spojencami neprovokuje nepokoje v nádeji, že vytlačí svojho niekdajšieho pomocníka z úradu.
Analytici hovoria, že ekonomická kríza, ktorá uvrhla milióny Indonézanov pod hranicu biedy, zvlášť v mestských oblastiach, zjednodušila možnosť zjednotiť masy pod etnickú alebo náboženskú vlajku. Etnickí Číňania, najdôležitejšia menšina v štáte z hľadiska podnikania, sa opakovane stali terčom tohtoročných násilností. Analytici sa tiež hrozia moslimských fanatikov, ktorých nútia do násilnej vojenskej služby v krajine, prevažne islamskej, ktorá sa však vždy tvrdo bránila predstave islamského štátu. "Indonézanov je najľahšie nahuckať proti sebe navzájom," hovorí politický analytik Wimar Wioelar.
(REUTERS)
