a obnovili sa obavy zo skrytých nášľapných mín, keď fujavica v juhosrbskej provincii nakopila asi tridsať centimetrov snehu. Predstaviteľ humanitárnej skupiny Care International pre Juhosláviu Steve Pratt sa spolu so skupinou pracovníkov zastavil na hlavnej ceste do Prištiny, aby nasadili snehové reťaze. "Je ťažké rozviezť pomoc do miest," povedal. "Trápi nás hrozba nášľapných mín. Keď je suchšie, aspoň na asfaltkách vidíme, či ideme v stopách protitankových mín - a je ich tu na okolí veru pekných pár." Etnickí Albánci, ktorí sa snažia zrekonštruovať svoje vybombardované, vyrabované a vypálené domovy, zdrvene sledovali, ako sa znášajú snehové vločky a teploty klesajú na niekoľko stupňov pod nulou. "Sneh všetko hrozne sťaží, nielen obživu a zásobovanie, ale vplyvom počasia sa zhoršia aj životné podmienky," povedal 35-ročný Haxhi Geci v zničenej albánskej dedine Lausa neďaleko Srbice. Geci býva s manželkou, matkou a tromi najmladšími z piatich detí v jedinej malej izbičke, vykurovanej kachľami na drevo. Spolu s bratmi sa pokúša opraviť obrovské škody na ich rodinnom obydlí, ku ktorým prišlo v lete počas rozsiahlej srbskej ofenzívy. Hoci podmienky sú biedne a tri deti a Geciho matka prechladli, nemajú na výber - musia ostať a snažiť sa opraviť dom. "Nemáme kam ísť," povedala matka, hojdajúc kolísku s 5-mesačným bábätkom. Medzinárodné humanitárne agentúry varujú pred katastrofou v Kosove, ak sa zhruba štvrť milióna etnických Albáncov, ktorí ostali bez domova a žijú v tvrdých podmienkach, nevráti domov prv, než nastane krutá balkánska zima. Prieskum, v rámci ktorého inšpekcia prezrela 2400 domov, ukázal, že z 240 postihnutých dedín je len 90 obývateľných.

REUTERS