Len máloktorý britský politik by pôsobil presvedčivo, keby tvrdil, že krajina nevyhnutne potrebuje ústavné zmeny. Labouristickému premiérovi Tonymu Blairovi sa to minulý rok vysvetliť voličom podarilo, dnes mu však jeho vlastní poslanci pri spomenutí ústavných reforiem zapchávajú ústa.
SPOR V TÁBORE
LABOURISTOV
Činnosť nezávislej parlamentnej komisie pod vedením Lorda Jenkinsa, ktorá nedávno zverejnila svoje návrhy týkajúce sa revízie britského volebného systému, podkopávali v posledných mesiacoch nielen konzervatívci, odsudzujúc ju za snahu ovplyniť výsledky volieb v prospech labouristov a liberálnych demokratov. Proti dlhodobo ohlasovanému pomernému zastúpeniu v britskom parlamente tvrdo vystúpila aj labouristická šéfka Dolnej snemovne Margaret Beckettová, vyhrážajúc sa rozkolom vo vládnucej strane, ak Tony Blair pristúpi na referendum o tejto otázke ešte v tomto volebnom období.
Tony Blair, ktorého jeho konzervatívny tieňový rival William Hague obvinil zo "zahrávania sa s volebným zákonom, zatiaľ čo ľudia prichádzajú o prácu", sa vzhľadom na tichú koaličnú dohodu so šéfom Liberálnej strany Paddy Ashdownom opäť musí vykrúcať. V júni tohto roku totiž obaja podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa zaviazali presadiť ústavné zmeny v prospech demokratickejšieho zastúpenia občanov v parlamente, čo v praxi znamená najmä väčšie zastúpenie Liberálnej strany.
ZMENA PRÍDE POZVOĽNA
Už na septembrovej výročnej konferencii v Blackpoole britský premiér pripustil, že zmena volebného zákona nie je prioritou budúcich dvoch rokov, a je veľmi nepravdepodobné, že bude pri nejednotnom postoji svojej strany presadzovať referendum v tejto otázke. Napriek svojmu sviežemu imidžu sa noví labouristi správajú ako tradičná silná britská strana. Parlamentná komisia pod vedením lorda Jenkinsa poverená vypracovaním zmien zákona totiž nenavrhuje radikálnu zmenu pluralitného volebného systému "víťaz berie všetko" na čistý pomerný systém. Osemdesiat percent poslancov by malo byť stále volených spôsobom - jeden víťaz v obvode - avšak s možnosťou voličov zakrúžkovať preferenčné hlasy.
SYSTÉM PODPORÍ
"TRETIEHO"
Zatiaľ čo pri doterajšom systéme sa do parlamentu dostali aj poslanci, ktorí zvíťazili iba s 25-30 percentami, a reprezentovali tak v podstate menšinu volebného obvodu, noví kandidáti by museli mať 50-percentnú podporu na základe prerozdelenia hlasov podľa alternatívnych voličských preferencií. Tento systém by si vyžiadal úpravu volebných obvodov a ostatných 20 percent poslancov by bolo volených na základe doplnkového top-up systému v rámci krajov (counties). Voliči by tak mali možnosť dať druhý hlas strane alebo kandidátovi, ktorý by reprezentoval región zostavený z niekoľkých volebných obvodov a zároveň by do parlamentu umožnil prístup poslancom zo strán, ktoré sú tradične podreprezentované. Dnes je v britskom parlamente až 300 poslancov, ktorí nezískali plný 50-percentný mandát, z toho osemdesiat labouristov. Tento zákon by teda výrazne pomohol "tretím" liberálom, zatiaľ čo labouristi by jeho podporou "iba" dodržali svoj sľub o demokratickejšej Británii. Na presných kontúrach tohto sľubu sa však dnes Blairovi poslanci nevedia dohodnúť.
IRENA HERGOTTOVÁ,
Birmingham
(Autorka je stálou
spolupracovníčkou SME)
