"Niekedy je to dosť frustrujúce, pretože mám pocit, že výsledok mohol byť lepší. Často sa mi zdá, že do obrazu dostanem len desať percent z toho, čo vidím. Proces medzi tým, čo vidím a tým, ako to dostanem na fotografiu, je väčšinou technická otázka, v ktorej však často strácam deväťdesiat percent kvality. Určite je to preto, že nie som dostatočne rýchla, aby som zachytila spontánny okamih. Preto sú moje portréty skôr štúdiami." Vyznanie jednej z hviezd súčasnej svetovej fotografie, Američanky Annie Leibovitzovej (1949), ktoré pred rokom povedala v rozhovore pre SME pri príležitosti svojej výstavy v Slovenskej národnej galérii usporiadanej v rámci Mesiaca fotografie. Autorský výber fotografií, ktorý putuje po európskych mestách, doplnený o nové príklady, sa v sobotu zastavil v pražskom Veľtržnom paláci, kde sú zbierky moderného umenia Národnej galérie. Podľa slov šéfa Veľtržného paláca J. Gregora ide vlastne o premiéru v prezentácii špičkovej súčasnej fotografie v týchto priestoroch. Všade, kde sa táto expozícia zastavila, znamenala pre dané mesto výstavnú udalosť. Ostatne, netajil sa tým ani J. Gregor: "Je to jeden z našich najvýznamnejších a najvýraznejších projektov v tomto roku." Niektorí odborníci dokonca považujú Annie Leibovitzovú za najvýznamnejšiu žijúcu portrétistku súčasnosti. V roku 1991 bola prvou (a druhým fotografom vôbec), ktorej práce boli vystavené v Národnej portrétnej galérii vo Washingtone. Za svoju vydavateľskú činnosť a prácu v reklame získala celý rad prestížnych cien. Expozícia, ktorá obsahuje fotografie z obdobia takmer tridsiatich rokov, prináša povedľa portrétov slávnych osobností aj snímky venované napríklad odstúpeniu Richarda Nixona, letu Apolla 17 či tanečniciam z Las Vegas. Publikum však nie je ušetrené ani obrazov z vojnového Sarajeva. "Tieto fotografie som zaradila skôr preto, aby ukázali, že si uvedomujem aj svet mimo celebrít, ktoré fotografujem," vysvetlila A. Leibovitzová. "Je pravda, že napríklad CNN je doslova zaplavená otrasnými správami, ale obrázky v televízii idú tak rýchlo, že ich ľudia ani nevnímajú. Keď však majú šancu zastaviť daný moment, tak si to možno viac uvedomia." K azda najslávnejším fotografiám A. Leibovitzovej patrí snímka Johna Lennona objímajúceho Yoko Ono, ktorú vyhotovila len niekoľko hodín pred atentátom na slávneho hudobníka. "Táto fotografia mi dnes pripadá ako návrat do minulosti. Yoko ma trochu pred fotografovaním prekvapila, keď mi oznámila, že sa nechce vyzliecť donaha - nanajvýš, že bude ‘hore bez‘. Nakoniec sme sa dohodli, že bude oblečená a len John bude vyzlečený. Johnova nahota tak vystúpila do popredia a, ako mi neskôr povedala Yoko, je na nej všetko z ich vzťahu… Vo vzduchu však vtedy nič neplávalo. Keby nezomrel, nikto by vo fotografii nehľadal skrytý zmysel. Je zaujímavé, ako okolnosti vytvárajú legendy a mýty okolo fotografií."

ĽUDO PETRÁNSKY ml.