enie svojprávnosti sa však týka len veľmi nízkeho percenta duševne chorých a je skôr na úrovni promile. Ako hovorí primár Psychiatrickej kliniky ružinovskej nemocnice v Bratislave MUDr. Peter Breier, nielen verejnosť, ale aj štátne orgány často nedokážu prijímať duševne chorých ako svojprávnych ľudí schopných normálne pracovať. Podľa prieskumov sa napríklad až 90 percent pacientov s duševným postihnutím u nás vyslovilo, že ich najväčšou životnou potrebou je práca. Kým však v zahraničí sa v starostlivosti o takto postihnutých už roky orientujú na vytváranie chráneného bývania, chránených dielní a hospodárstiev, v SR to ešte donedávna neumožňovala ani legislatíva. Podmienky pre to čiastočne vytvoril až nový zákon o sociálnej pomoci platný od polovice roka. "Zdravotníctvo je preťažené, nestačí na taký problém, ako je začleňovanie duševne postihnutých do spoločnosti. Peňazí je málo, a aj tie sa využívajú neefektívne. Hospitalizácia a dlhodobá liečba týchto chorých stojí predsa nepomerne viac ako dotácia chránených dielní, ktoré môžu pôsobiť v rámci mimovládnych organizácií," povedal Peter Nawka, primár Psychiatrickej nemocnice v Michalovciach, ktorý má s jednou z týchto organizácií - s Integrou založenou v Michalovciach - už dvojročné skúsenosti. V rámci Integry sa za posledný rok napriek zložitým legislatívnym podmienkam vytvoril jeden chránený byt pre tri osoby a chránené dielne pre približne 25 ľudí. Ide o pilotný projekt, ktorý sa podarilo uskutočniť len vďaka financiám poskytnutým z Phare.