začne dohovárať veriteľovi: "Viete, on to auto veľmi potrebuje, a tak sa dohodnite na jeho spoluvlastníctve."

Veľmi podobný návrh ochrany veriteľov sa v priebehu minulého týždňa verejne objavil ako náznak smerovania vlády v otázkach očisťovania problémových pohľadávok po lehote splatnosti. Minister hospodárstva Černák naznačil možnosť zavedenia kapitalizácie pohľadávok ako alternatívy bankrotov či konkurzov. Táto myšlienka je veľmi prekvapujúca, keďže nastoľuje enormné množstvo otázok, na ktoré je potrebné nájsť odpoveď ešte pred zavedením takéhoto mechanizmu do života. Najvážnejšie z týchto otázok sú nasledujúce: Ak veriteľova pohľadávka tvorí len zlomok základného imania a vlastného imania dlžníka, čo získa svojimi pár hlasmi nového akcionára? Ak veriteľova pohľadávka je skutočne významná a on vykoná kroky smerujúce ku kapitalizácii jeho pohľadávky, ako bude doterajším akcionárom bránené v pokračovaní znehodnocovania majetku firmy od chvíle, keď sa o týchto krokoch dozvedia až po chvíľu, keď veriteľ získa rozhodujúci vplyv ? A ďalej - ako sa určí cena jednej novej akcie veriteľa? Ak by sa určila ako nominál, potom to bude nezmysel vo firmách, ktoré majú obrovské základné imanie a smiešne malé vlastné imanie - veriteľ by totiž za akcie zaplatil podstatne viac než ostatní akcionári. Ak by sa určila ako podiel vlastného imania na jednu starú akciu, potom je to nezmysel vo firmách, ktoré na strane aktív nemajú nič iného než pohľadávky po lehote splatnosti (mimochodom - predať časti akejkoľvek holdingovej spoločnosti a nechať len pohľadávky za bývalými dcérami je otázka niekoľkých hodín aktívnej práce starého manažmentu), alebo budovy založené v bankách či iné, takmer bezcenné aktíva.

Predpokladajme teda, že dôjde k úspešnému prevzatiu kontroly veriteľom a spoločnosť má zaujímavé aktíva so schopnosťou generovať zisk. Prečo sa v prípade vyplatenia dividendy musí bývalý veriteľ deliť o tento zisk aj so starými akcionármi? Oni predsa dovtedajším riadením spôsobili neschopnosť spoločnosti plniť svoje záväzky. Veď keby došlo k bankrotu spoločnosti, potom by boli prednostne uspokojené záujmy veriteľa a až potom záujmy ostatných akcionárov. Dokonca, z hľadiska cash-flow, by pravdepodobne dostal svoje peniaze skôr, než keď má čakať na dividendy. Navyše teda predpokladajme, že veriteľ je ochotný deliť sa a čakať na dividendy. Prečo by sa mal snažiť riadiť takúto spoločnosť? S veľkou pravdepodobnosťou má predsa svoje vlastné podnikateľské záujmy, ktoré môžu byť veľmi vzdialené činnosti dlhujúcej spoločnosti. Na zdanlivo správnu poznámku, že tento svoj nový podiel môže predať, a tak sa dostane k požadovaným peniazom je potrebné ihneď oponovať - prečo to neurobí ihneď so samotnou pohľadávkou a trávi dlhý čas jej transformáciou na akcie? Problémom v tomto prípade asi budú daňové záujmy štátu, ktorý zatiaľ neumožňuje veľmi efektívne obchodovanie s pohľadávkami (avšak s akciami už takéto obchodovanie funguje a pritom ide takmer o to isté). A keď sa teda aj nájde veriteľ, ktorý je veľký, spokojný s pokračujúcim vplyvom starých akcionárov a rozhodnutý sám riadiť bývalého dlžníka - ako sa má zmieriť s tým, že ostatní veritelia (ktorí tam ešte stále môžu mať pohľadávky vo významnom objeme) budú chcieť riešiť svoje problémy konkurzom? Zákon zavedie ochranných 100 dní (100 mesiacov, 100 rokov?) a zakáže konkurz na takto "revitalizovanú" spoločnosť?Aby zoznam takýchto významných otázok neprekročil rozsah samotného článku položme otázku zásadnú - v čom je podstata problému? V tom, že vlastníctvo má byť chránené, že keď veriteľ niekomu niečo požičia za dohodnutých (alebo zákonom stanovených) podmienok a dlžník tieto podmienky poruší (nedovoleným nakladaním s požičaným majetkom dlhšiu dobu alebo nedohodnutým spôsobom, či inak), potom má mať veriteľ, v prípade jeho záujmu, právo okamžite tento majetok získať späť. Pritom toto právo má mať - BEZ OHĽADU NA ZÁUJMY DLŽNÍKA - ktorý sa neoprávneným používaním cudzieho majetku priblížil pozícii zlodeja. Je samozrejmé, že veriteľ má mať aj právo obmedziť svoje vlastnícke právo a dohodnúť sa s dlžníkom na inom spôsobe vrátenia pôžičky, toto však nič nemení na skutočnosti, že legislatíva musí efektívne chrániť základné právo vlastníka - disponovať svojím majetkom kedykoľvek o to má záujem.

XAVER GUBÁŠ

P67 value, s.r.o.