BRATISLAVA (SITA) - Spomalenie rastu slovenskej ekonomiky, ale aj postupné znižovanie deficitu bežného účtu platobnej bilancie predpokladá vo svojej najnovšej prognóze publikovanej v utorok 17. novembra Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD). Rast reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) by v tomto roku mal dosiahnuť 5 % oproti vlaňajším 6,5 %. V budúcom roku slovenská ekonomika dosiahne len 3-percentný rast, avšak už v roku 2000 by mala rásť rýchlejším tempom 4 %.
Za najväčší rizikový faktor označila OECD neustále zvyšovanie deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Hlavným zdrojom neistoty ohľadne ďalšieho vývoja bude schopnosť krajiny prijať progresívne ekonomické opatrenia, aby zabránila ďalšiemu negatívnemu vplyvu súčasnej nestability na svetových finančných trhoch. Slovensko bude pravdepodobne prinútené realizovať oveľa prísnejšiu fiskálnu politiku. Pretrvávajúcim problémom SR je zlý stav bankového sektora, ktorý sa musí vyrovnať so zlými úvermi a podkapitalizovanosťou.
Deficit bežného účtu v tomto roku podľa prognózy dosiahne 10 % HDP, pričom vlani to bolo 7 %. Predpovede OECD hovoria, že v budúcom roku by mal deficit bežného účtu klesnúť na 8 % a v roku 2000 na 6 % HDP. OECD predpokladá relatívne stabilizovanú hladinu nezamestnanosti, bez výraznejších zmien na úrovni 11 až 12 %.V tomto roku dosiahne fiskálny deficit približne 2,9 % HDP, v budúcom roku by sa mal znížiť na 2,5 % a v roku 2000 na 2 % HDP. Tohtoročnú infláciu v SR projektuje organizácia na úrovni 7 %. V budúcom roku by sa mala zvýšiť na 8 % a v roku 2000 poklesnúť späť na 7 %.
OECD vyzdvihla niekoľko faktorov, ktoré by mohli spôsobiť problémy vo vývoji ekonomiky všetkých transformujúcich sa krajín. Podľa organizácie aj mierne spomalenie rastu importu v Európskej únii môže relatívne výrazne zasiahnuť do hospodárstva východoeurópskych štátov. Druhým rizikom je krehký bankový systém, ktorý nie je pripravený vyrovnať sa s prípadným rozširovaním finančnej krízy. Napokon tretím rizikovým faktorom je pokles kurzov domácich mien v prípade straty dôveryhodnosti týchto trhov v očiach zahraničných investorov, ktoré by mohli viesť k inflačným tlakom a zvyšovaniu zahraničnej zadlženosti.
