o kvasenia. S albumom Pohyby vydaným pred dvoma rokmi je síce sama spokojná a fanúšikovia si ho v predajniach takisto dostatočne všimli, ale kritiku sklamal prvoplánovým kompilovaním väčšinou nevyda(re)ného a málo výrazného archívneho materiálu. Nové dieťa sa teda očakávalo s veľkým napätím. Dostalo meno Větší než malé množství lásky a na svet s ním vo vydavateľstve B&M Music prišlo 11 výnimočných nahrávok, potvrdzujúcich tradičnú symbiózu dravého rocku a popovej melodickosti Lucie, pokrytú závojom bohatých aranžmánov a obohatenú o etnický rozmer. Ten členovia skupiny zbierali v januári na thajskom ostrove Koh-Pha-Ngan v oblasti Thong-Nai-Phan. "Najmä na miestnej pláži v bungalovoch Dreamland a v tamojšej nemocnici, kde sme si liečili zranenia po pádoch z motocykla. Boli sme pripútaní na lôžko a prinútení niečo skladať," hovorí pre SME klávesista Michal Dvořák. Okrem jeho parku elektronických mašín znelo v štúdiách Sono a Cox, kde skupina využívala modernú nahrávaciu kombináciu analógových a digitálnych technológií, priehrštie etnických hudobných nástrojov, na ktoré je odborníkom gitarista Robert Kodym. So smiechom tvrdí, že do štúdií si priniesol "nineru, fideru, dideru aj bideru - respektíve, nástroje od Bacha po Vlacha". "Mali sme so sebou úplne všetky nástroje, ktoré sme si za tie roky nazbierali. Chvíľami to už vyzeralo, že niekam cestuje pojazdné múzeum hudobných nástrojov," pridáva sa Dvořák.
Thajský odkaz počuť hneď v úvode albumu prostredníctvom originálneho prejavu speváčky Kengi, ktorý nahrali na pláži a použili v rovnomennej piesni. "Prišiel som tam na iné myšlienky. Najskôr som bol poriadne rozvášnený, dvakrát som si rozbil hubu na motorke a potom som sa upokojil. Začal som sa zaoberať viac budhizmom ako motorkárskou vášňou, čo ma veľmi ovplyvnilo," vraví Kodym. Nie náhodou je preto nálada albumu citeľne vyrovnaná. Spevák David Koller, ktorý počas nášho rozhovoru ležal doma s chrípkou, album charakterizoval slovami, že na ňom zo všetkých predchádzajúcich najmenej nadávajú. "Je to najmä zrelý album," pokračuje Robert Kodym, ktorý je zároveň členom skupiny Wanastowi vjecy. A práve s jej skvelým vlaňajším albumom 333 stříbrnejch stříkaček možno v novinke Lucie nájsť značné zvukové paralely. "Podobnosť je čisto náhodná. Možno sa dá vysvetliť iba tým, že sme dospeli do štádia, v ktorom uplatňujeme isté hudobné nápady," reaguje. Energia, ktorou je album Větší než malé množství lásky nabitý, sa vyznačuje i žánrovou slobodou. "Od samého začiatku sme multištýlová skupina a treba s tým počítať. Hudobné formy tvoríme tak, ako nás bavia a len ich kombinujeme do nových nálad. Hráme sa s nimi ako maliar, ktorý si mieša farby na palete. Kým skladba nie je zmiešaná, ani nevieme, ako bude vyzerať. Napríklad singel Svítaní sme dorábali ešte deň predtým, než mali platňu v Nemecku začať lisovať," vysvetľuje Dvořák. Do médií sa už pobral aj druhý singel Medvídek - príjemne zborová vianočná balada, i keď "sneh padajúci z plyšového medvedíka" môže byť vo význame textu všeličím.
Hneď po vzniku albumu nahradil basgitaristu Mareka Minárika niekdajší dlhoročný člen zostavy P.B.Ch., hrajúci medzitým napríklad s Kodymom v skupine Wanastowi vjecy. "Marek nás hneval a už s nami nechcel hrať, tak ‘bol odídený‘. Namiesto neho sme si P.B.Ch. venovali ako malý darček," dodáva Michal Dvořák. Platí to aj naopak. "Je to príjemný pocit a som šťastný. Keď som pred rokmi odchádzal, nechcel som hrať v najslávnejšej skupine. Teraz už áno. Jednou z príčin vtedy bolo aj to, že keď som Michalovi vravel o svojej myšlienke na odchod, tvrdil, že to nedokážem. Ale nechať sa iba vyhecovať, to by bol slabý dôvod. Bolo ich, pochopiteľne, viac," zhŕňa P.B.Ch. Stará dobrá štvorica, fungujúca ako kedysi, sa v januári chystá na Kostariku, aby o sebe spísala knihu a pripravila stratégiu májového koncertného turné. Pracovný výlet si možno spestria i exotickými vystúpeniami, pre ktoré chcú časť repertoáru naštudovať v španielčine.
DALIBOR HLADÍK
