"Dealey Plaza? O.k. Mister, five bucks," s úsmevom na tvári mi odpovedá mladý taxikár pri autobusovej stanici Greyhound v texaskom Dallase. "To je v poriadku, vravím, five bucks, teda päť dolárov nebolo veľa, aby som sa dostal na miesto, kde pred 35 rokmi vyhasol život obľúbeného amerického prezidenta Johna Kennedyho." "Ja som vtedy ešte nežil," usmieva sa taxikár, keď mu vravím, že chcem vidieť námestie, ktoré navždy vošlo do americkej histórie, kde zrejme najatý vrah Lee Harvey Oswald poslal na večný odpočinok Johna Kennedyho. "Ale zároveň všetci Dallasania vedia, čo sa tu stalo, lenže každý deň si to uvedomovať nemôžu. Majú vlastné starosti, to je už história," dodáva ešte taxikár.
Vystupujem po pravej strane budovy Schooll Book Depository (texaského skladu učebníc). Z jej šiesteho poschodia vtedy 22. novembra 1963 cez máličko pootvorené okno sa len na okamih vysunula hlaveň ďalekonosnej pušky s ďalekohľadom a do všeobecných ovácií dolu na širokej ceste, kadiaľ prechádzala čierna otvorená limuzína s prezidentom a jeho manželkou Jackie a s texaským guvernérom Johnom Connolym, zaznel výstrel. Strela zasiahla Johna do krku a smrť už odmietla cúvnuť… Stál som teraz na tomto mieste a po chrbte mi prebehli zimomriavky. Je to predsa len neopísateľný pocit vidieť na vlastné oči cestu, budovu a dokonca neďaleký trávou pokrytý kopček, odkiaľ vraj zazneli ďalšie výstrely. Výťahom sa vyvážam na šieste poschodie. Presne v tej miestnosti, odkiaľ údajný vrah strieľal, funguje už päť rokov malé múzeum zasvätené tragickej udalosti. Jeho riaditeľom je päťdesiatnik Bob Porter, ktorý ma spolu s malou skupinkou turistov sprevádza nielen popred vitríny, kde sú najmä fotografie pripomínajúce celú udalosť, ale aj hrubá kniha, kompletná správa Warennovej komisie. Jej členovia po dlhom vyšetrovaní dospeli k názoru, že vrahom bol Lee Harvey Oswald. Na fotkách vidno Oswalda na Kube, sú tam aj zábery Fidela Castra, lebo jedna z verzií tvrdí, že za vraždou mohol byť aj bradatý kubánsky revolucionár, ktorý sa takto chcel pomstiť Kennedymu za Karibskú krízu. Oswald sa chcel na Kube jeden čas usadiť. A to ešte predtým, než sa vrátil zo sovietskeho Minska s ruskou manželkou Marinou. Lenže nedávny film kontroverzného amerického filmového režiséra Olivera Stonea podal verziu o sprisahaní tajných amerických služieb, najmä CIA proti Johnovi Kennedymu, ktoré vraj nesúhlasili s jeho politikou odmäku voči Sovietskemu zväzu najmä po Karibskej kríze a spolu s agentmi spomedzi kubánskych emigrantov sa rozhodli pripraviť populárneho prezidenta o život. Film vyvolal veľkú diskusiu, aj keď americká vláda už dávnejšie časť tajných dokumentov týkajúcich sa vraždy uvoľnila pre verejnosť, čaká sa na rok 2000, keď budú môcť Američania nahliadnuť do zvyšných stránok.
Chcem vedieť, čo robí Marina, do ktorej sa Oswald pred dávnymi rokmi v Minsku zamiloval, keď ako turista požiadal vtedajšie sovietske úrady o možnosť žiť v Sovietskom zväze, ale neskôr si to rozmyslel a odsťahoval sa spolu s Marinou do Spojených štátov. "Po zastrelení Oswalda Jackom Rubbym sa neskôr znovu vydala. Jej dve dcéry, ktoré mala s Oswaldom, žijú v Kalifornii, ona v Dallase, ale viem, že novinárov si neželá. Vyčerpal ju pred časom spisovateľ N. Mailer, keď písal tú známu knižku Americká záhada," hovorí správca. Siaham do môjho vaku a žiadam B. Portera, aby mi do nej napísal pár slov. Neodmieta… Dodávam, že som ju celú s chuťou preštudoval, ale byť na mieste udalosti je oveľa viac, než čítať knižku. Bob súhlasne prikyvuje… MICHAL HAVRAN, Dallas - Bratislava
