„Naozaj tu nie je ani jeden pekný, mladý a talentovaný režisér?“ naliehavo kladie otázku Herečka v závere sprievodcu mladým divadlom Semiš a chróm, ktorý je napísaný vo forme pomyselného dialógu Herečky a Kritičky. Tak, kde sú?
Divadelné kritičky a teoretičky - Anna Grusková, Romana Maliti a Martina Vannayová sa rozhodli oboznámiť širšiu verejnosť s mladým slovenským divadlom. Skalným divadelníkom pritom ponúkli vzájomný dialóg mladých režisérov, ktorí sa po skončení štúdia réžie už stihli prezentovať, niektorí z nich skôr v zahraničí než doma. A tiež vzájomný dialóg mladých teoretikov, kritikov, dramaturgov a dramatikov - konfrontáciu príspevkov o živote, živorení, tvorení i netvorení nastupujúcej generácie divadelných režisérov.
Zostavovateľky sa čiastočne oslobodili od imperatívu objektivity, bez ďalšieho hodnotenia dostali slovo Rastislav Ballek, Martin Čičvák, Viliam Dočolomanský, Soňa Ferancová, Dodo Gombár, Zuzana Hájková, Eduard Kudláč, Silvester Lavrík, Otto Novoa, Svetozár Sprušanský a Ján Štrbák. Niektorí už pracujú v profesionálnom divadle, iní čakajú na príležitosť či odišli do zahraničia, ďalší sa pokúšajú nájsť si svoje miesto tu. Hovoria o túžbach, o „svojich“ hercoch, dramaturgoch či scénografoch. Bežné slovenské obecenstvo, žiaľ, netuší, o kom je reč. V televízii ich nevidí, a tak zostávajú predmetom intelektuálno-kaviarenských debát.
Menovaní režiséri zosobňujú rôzne divadelné poetiky, názory, prístupy, metódy - poetické divadlo, alternatíva, súčasný tanec, bábkové divadlo, činohra, orientácia na cool dramatiku, divadlo malých foriem. Rozhovory sa nesú okolo klasickej témy mladých režisérov: presadiť sa, upozorniť na seba.
Obraz mladého slovenského divadla dopĺňa pohľad na VŠMU a jej Kaplnku, miesto prvých, ešte školských inscenácií. Osobitnú kapitolu postrehy na tému stavu Slovenského národného divadla a jeho dramaturgie, jeho opery, a stav štátnych divadiel.
Publikácia Semiš a chróm netlačí všetkých mladých divadelníkov do jednej platformy. Tvorí priestor na komunikáciu a možnú spoluprácu režisérov s blízkym divadelným videním. A snaží sa osloviť ich budúcich divákov. Udržuje aspoň to chabé vedomie kontinuity so slovenskou divadelnou minulosťou a európskou súčasnosťou, ktoré tu dnes máme. Pokúša sa inšpirovať, a k tomu v praktických veciach konkrétne pomáhať. Sprievodca ponúka základné informácie o finančných prostriedkoch na divadelné projekty zo štátnych či neštátnych fondov a inštitúcií.
V prológu čítame, že písať dnes o mladom divadle na Slovensku je veľmi nebezpečné. Nebude to o nič nebezpečnejšie než divadlo vymýšľať a hrať.
Autor: MAREK GODOVIČ(Autor je poslucháč VŠMU)
