sa nepodarilo odvrátiť nepríjemnú prehru Humenčanov, a tak celkom pochopiteľne po zápase bol spokojnejší mladší z tejto bratskej dvojice - Ivan. Aj preto sa po stretnutí ochotne rozhovoril: "Na zápas som sa osobitne tešil, v Superlige sme proti sebe ešte nehrali. Škoda, že Emil nenastúpil od začiatku, možno by sme sa najmä pri úvodnom nápore domácich stretli aj v priamom súboji. Myslím si, že napriek náročnému terénu i nepríjemnému chladu to bol celkom dobrý i rušný zápas. Z víťazstva mám radosť, potrebovali sme už pretrhnúť neúspešnú sériu. Verím, že to mužstvo povzbudí a dodá chuti. Emilovi želám, aby sa mu už vyhýbali zranenia a aby sa natrvalo usadil na našej superligovej scéne." Emil si mlčky vypočul bratove názory: "Nemusím zdôrazňovať, že ma prehra mrzí. Škoda šance, keď som sa prebil cez Tomáša, vtedy som mal hneď vystreliť, lenže trochu som zaváhal a Baliak loptu odkopol a mňa poslal k zemi. Bolo vecou rozhodcu, ako to posúdi. Hrali sme proti sebe s Ivanom dnes štvrtýkrát. Po troch súbojoch v druhej lige to v našej bilancii bolo 2:1 pre mňa. Ivan teraz vyrovnal. Mali sme smolu, ale tá už dlhšie prenasleduje aj mňa. Moje hosťovanie v Humennom sa končí a až najbližšie dni ukážu, či tu ostanem, alebo čo bude ďalej. Nebyť zranení, mohlo byť moje humenské účinkovanie ďaleko úspešnejšie."

JOZEF ŠKUBA