BAJKONUR (ČTK) - Na obežnú dráhu okolo Zeme, do výšky približne 353 km nad zemským povrchom, úspešne doletela ruská nosná raketa Proton-M bez ľudskej posádky, nesúca prvý modul Medzinárodnej kozmickej stanice ISS Alpha, Zariu. Proton-M odštartoval včera ráno o 07.40 SEČ z kazašského kozmodrómu Bajkonur. Výšku 353 km dosiahol po dvadsiatich minútach a vyložil Zariu. Modul Zaria, dlhý 12,5 m a široký 4 m, bude zabezpečovať budúcemu vesmírnemu komplexu energiu a priestorovú orientáciu stanice. Na druhú časť, americký spojovací modul Unity, bude čakať dva týždne. Dopraví ho americký raketoplán Endeavour so šesťčlennou posádkou. Tretia časť projektu ISS, ruský servisný modul, ktorý má obytné priestory, dosiaľ nie je dokončená. Do vesmíru by mal byť servisný modul vypustený v lete 1999.
Každá epocha má svoje veľké stavby. Staroveký Egypt sa pýšil pyramídami, 19. storočie Suezským prieplavom. Podľa mnohých odborníkov sa 20. storočie svojho veľkého projektu dočkalo až na samom konci: je ním mnohokrát odložená výstavba Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), doteraz nevídaného komplexu laboratórií umiestnených na obežnej dráhe Zeme. ISS Alpha je v porovnaní so súčasnou ruskou vesmírnou stanicou Mir obrom a má na obežnej dráhe vzniknúť do roku 2004, ale trvale osídlená by mohla byť už od septembra budúceho roka.
Na vývoji ISS sa podieľali okrem Ruska a USA i Japonsko, Kanada, Brazília a 11 európskych štátov. Celkové náklady "mestečka" ISS Alpha sa odhadujú približne na 60 miliárd dolárov a životnosť stanice je plánovaná na 15 rokov. Celý projekt má však v dôsledku finančnej krízy v Rusku (ale aj nevyužitých miliónov na americkom projekte Freedom) už 118-mesačný sklz.
Prvý modul, dvadsaťštyritonovú Zariu (Úsvit), akýsi kosmický "ťahač", sklad paliva a dodávateľa energie, vyrobilo Chruničevovo kozmické stredisko v Moskve na objednávku americkej firmy Boeing a jej vývoj stál 190 miliónov dolárov. Modul je dlhý 12,5 m a 4 m široký.
Druhý diel ISS Alpha, americký spojovací modul Unity, má do vesmíru vyniesť 3. decembra raketoplán Endeavour so šesťčlennou posádkou. Unity spojí posádka raketoplánu pomocou žeriavu a robotizovaných umelých paží so Zariou. Tretia časť projektu ISS Alpha, ruský servisný modul, ktorý zahŕňa obytné priestory, zatiaľ ešte nie je dokončená. Do vesmíru by mala byť vynesená na budúci rok v lete. Posledný krôčik k čiastočnému sprevádzkovaniu stanice bude znamenať nástup prvej zmeny na ISS. Veliteľom lode má byť Ukrajinec Jurij Gidzenko, veliteľom ISS Alpha Američan William Stephard a palubným inžinierom Rus Sergej Krikaľov.
Celý obrovský komplex ISS bude zložený zo šestnástich modulov vrátane pracovných a mechanických (napríklad kanadský manipulátor). Z toho budú tri čisto obytné a dva ako čiastočne obytné. Po dokončení bude dlhý 109 metrov a široký 88 metrov. Na oboch koncoch komplexu bude štvorica panelov slnečných batérií. Celá stanica má vážiť asi 500 ton; vedci tu budú mať laboratóriá i pohodlné obytné priestory. Ich výskumy majú byť zamerané na medicínu, materiálové inžinierstvo, výpočtovú techniku a ďalšie odbory. Napríklad v jednom module bude umiestnená centrifúga, ktorá astronautom umožní nastaviť rôznu gravitáciu. Starý kontinent v zastúpení jedenástich členských štátov Európskej vesmírnej agentúry (ESA) dodá laboratórny modul Columbus, kde sa uskutočnia experimenty, ako napríklad simulácia krvného obehu, práca s materiálmi pri teplote 2400 stupňov alebo optimácia supravodičov. V rámci projektu Focus budú infračervené senzory sledovať pozemské ohniská požiarov lesov a stepí, výbuchy sopiek a iné katastrofy. Odborníci varujú aj pred rizikom, ktoré predstavuje možnosť, že niektorý z plánovaných 45 letov postihne osud raketoplánu Challenger. Časopis New Scientist ho vyčíslil na 75 percent. Nešťastie sa môže stať aj počas montážnych prác, na ktoré treba 144 "vesmírnych vychádzok". (ČTK, TASR, ml)
