BRATISLAVA (SME - dd) - Následky recesie, ktorá sa v posledných mesiacoch prejavuje v oceliarskom priemysle, pocítili nielen košickí hutníci. Motorom súčasnej krízy bola ázijská, ruská a teraz už aj juhoamerická finančná kríza. Problémy mien viacerých rozvíjajúcich sa štátov totiž spôsobili rapídne zmeny v cenovej politike. Výsledkom je, že oceliarne vo vyspelých krajinách nie sú schopné odolávať konkurencii zo strany menej rozvinutých krajín. Ďalším následkom finančných kríz bol pokles dopytu v postihnutých krajinách. Ale nielen v tých. Spomalenie hospodárskeho rastu sa totiž očakáva aj v celosvetovom meradle. Skutočné dosahy súčasnej oceliarskej krízy však pociťujú a ešte aj budú pociťovať najmä zamestnanci. Cesta z nej je totiž najmä v koncentrácii - akvizíciách a fúziách najväčších oceliarskych spoločností. Tie sa takmer vždy spájajú so znižovaním počtu zamestnancov. Napríklad už minulý rok, keď fúziou Krupp-Hoesch a Thyssen vznikol nemecký oceliarsky gigant Krupp-Thyssen, prišlo o prácu spolu osemtisíc ľudí. Prepúšťanie sa však nespája len s fúziami. Britský koncern British Steel, ktorý má až 50 tisíc zamestnancov, predpokladá, že bude musieť znížiť ich počet približne o 10 %. Juhokórejskú oceliareň Hanbo Steel, ktorej krach sa začiatkom minulého roka považoval za jeden z prvých prejavov ázijskej krízy, sa ešte stále nepodarilo obnoviť. Zníženie zisku zaznamenal aj druhý najväčší americký producent ocele Betlehem Steel. Po príklady negatívneho vývoja v hutníctve netreba chodiť ďaleko - stačí sa len pozrieť do susedných Čiech, v akom stave je v súčasnosti Poldi Kladno. Znižovanie počtu zamestnancov a iné nepopulárne opatrenia však vo všetkých prípadoch boli jedinou cestou, ako zabrániť kolapsu fabrík. A to platí aj pre VSŽ.