sa zo SR vysťahúva 400 až 600 občanov ročne. Z hľadiska intenzity migrácie bol prelomovým obdobím rok 1989 a neskôr rozdelenie federácie a vznik SR, keď sa v priebehu roka 1993 presťahovalo medzi SR a ČR 16,5 tisíca osôb. Po uvedenom roku intenzita migrácie klesla a dosahuje rádovo len stovky ľudí. Štatistické ukazovatele sú však v tomto smere iba veľmi hrubými odhadmi, lebo slovenské zákonodarstvo nedefinuje inštitút vysťahovania. Hoci na našom území platí zákonná povinnosť prihlásiť sa na trvalý pobyt a rovnako odhlásiť sa z neho, po vysťahovaní do zahraničia si ju mnohí ľudia neplnia. Nikto neskúma, na akú dlhú dobu občan vycestuje a kde má v zahraničí bydlisko, takže neexistuje možnosť zistiť, kde má dotyčný trvalý pobyt, pokiaľ to on sám nenahlási. Ak sa niekto rozhodne zrealizovať si trvalý pobyt v cudzine, mal by okrem odhlásenia trvalého bydliska na Slovensku odovzdať aj občiansky preukaz, prípadne využiť možnosť dať si ho do úschovy na policajnom útvare na neobmedzenú dobu. "Podľa toho, ako to občania málo dodržiavajú, možno usudzovať, že informovanosť o týchto povinnostiach je veľmi nízka," povedal pre SME riaditeľ odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Jaroslav Chalupka. Jedným z dôvodov takejto situácie je i fakt, že vysťahované osoby chcú naďalej využívať výhody plynúce z trvalého pobytu v SR, napríklad v oblasti podnikania.