Onedlho odbije hodina pravdy. Začiatkom budúceho týždňa zasadne najvyššie grémium americkej ústrednej banky (Fed) a rozhodne, o koľko zníži úrokovú mieru. Prezident Fedu Alan Greenspan už dávnejšie podčiarkuje, že stav americkej konjunktúry závisí v omnoho väčšej miere ako pred niekoľkými rokmi od výšky akciových kurzov. Dôvod je zrejmý: čoraz viac obyvateľov Spojených štátov vkladalo v poslednom čase peniaze do účastín - či už ako investíciu na peňažné vylepšenie situácie v dôchodkovom veku, alebo ako vhodný prostriedok na vylepšenie súčasného stavu rodinných financií. Vkladanie peňazí do účastín poskytovalo mnohým Američanom v uplynulých rokoch dodatočné príjmy, pretože akcie na newyorskej burze stúpali takmer bez prestávky. Takýto „pozitívny majetkový efekt“ bol pre absolútnu väčšinu Američanov popudom na spotrebiteľské nákupy. Tým sa zvyšoval agregovaný dopyt - firmy mohli v dôsledku konzumného boomu viac vyrábať, mohli rozširovať jestvujúce a investovať do nových prevádzok a zamestnávať viac ľudí.
Nedôvera môže naštartovať recesiu
Už niekoľko mesiacov sme však na newyorskej burze svedkami opačného javu. Niet vari spoločnosti, ktorou by neotriasal kurzový pokles. V našom prípade to znamená, že zníženie hodnoty účastín má za následok „negatívny majetkový efekt“. Američania sú konfrontovaní so znižovaním hodnoty akciového portfólia. Chýbajú „peniaze navyše“, s ktorými dosiaľ viac-menej rátali pri kúpe príslušných akcií. Vedie to k poklesu spotrebiteľských výdavkov. Firmy predávajú menej výrobkov, zatvárajú neefektívne prevádzky (resp. nerozširujú existujúce a neinvestujú do nových) a prepúšťajú pracovníkov. Rast hrubého domáceho produktu sa spomaľuje. Ak by súkromní akcioví investori dospeli dokonca k presvedčeniu, že prepad hodnoty účastín je predzvesťou ozajstnej hospodárskej recesie, potom by ešte viac obmedzili konzumné výdavky, čo by len posilnilo negatívnu burzovú tendenciu.
Papierové bohatstvo sa rozplýva
Jasným dôkazom „negatívneho majetkového efektu“ sú nedávne štatistické údaje o majetkovej situácii Američanov. Prvý raz od roku 1945 sme boli vlani svedkami zníženia bohatstva obyvateľov Spojených štátov. Zatiaľ čo v roku 1999 disponovali imaním v hodnote 42,4 miliardy dolárov, vlani to bolo už iba 41,1 miliardy. Pokles ide podľa odborníkov plne na vrub zníženia akciových kurzov. Veď celková výška účastín v súkromných rukách klesla následkom krachu na Wall Street z 8,75 mld USD na 6,6 mld USD.
Záver: pravdepodobnosť zníženia úrokovej miery americkou ústrednou bankou je extrémne vysoká. Otázkou je vlastne len, o koľko klesne - či o štvrť, pol alebo trištvrte percenta; niektorí analytici snívajú dokonca o celom percente. Zníženie úrokov totiž znamená v konečnom dôsledku popud na naštartovanie konjunkturálneho motora, ako aj na zvyšovanie akciových kurzov. Až spolu s rastom hodnoty účastín sa začnú americkí obyvatelia cítiť bohatší: budú znovu vo väčšej miere spotrebúvať, podniky viac investovať a vyrábať, ako aj zamestnávať nových pracovníkov. Opäť sa rozbehne konjunkturálna lokomotíva. Ako vidno, „majetkový efekt“ bude podľa všetkého jedným z rozhodujúcich činiteľov pri uvažovaní Fedu o výške zníženia úrokovej miery.
JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov
