Čína v súčasnosti prechádza obdobím najvýraznejších premien v doterajšej histórii existencie štátu. Proces demokratizácie pomerov priniesol ovocie v podobe nevídaných hospodárskych výsledkov. Kým okolité ázijské krajiny majú vážne ekonomické problémy, Čína je vďaka politickej a ekonomickej stabilite ostrovom pokoja a prosperity.
PREMENA PEKINGU
Do krajiny prichádzajú vo veľkom množstve investori z celého sveta. Perspektívu vidia v obrovskom trhu, ktorý Čína predstavuje. Zahraničné priemyselné giganty ako Ford, Hyundai, Philips či Siemens tu už dlhšie úspešne podnikajú. Peking je typickou ukážkou zmien, ktoré v krajine prebiehajú. V okolí námestia Tchien-an-men, kde ešte donedávna stálo len zopár monumentálnych stavieb z 50. rokov, vyrástli mrakodrapy a moderné budovy. Pred troma rokmi tu bolo iba niekoľko oficiálne povolených barov, dnes sú ich desiatky. Číňania sú nadšení premenou svojho hlavného mesta. Rozširujú sa pre nich pracovné možnosti, v ktorých vidia potenciálne vyšší zárobok. Za posledných päť rokov sa značne rozrástla stredná vrstva. Na druhej strane však stúpol počet nezamestnaných a v uliciach Pekingu sa objavili aj žobráci.
DISIDENTI NEZAUJÍMAVÍ
Základom dnešných úspechov Číny je najmä skutočnosť, že štát garantuje slobodu podnikania a podporuje rozvoj súkromného sektora. Mladí ľudia môžu slobodne tvoriť vo svojej sfére záujmu. Práca v zahraničných firmách im umožňuje získavať nové poznatky a naplno sa realizovať. Väčšina z nich sa usiluje, bez ohľadu na politickú situáciu, aktívne prispieť k novému obrazu Číny. Čoraz častejšie sa však vyskytujú aj prípady úniku mozgov do zahraničia. Čínska vláda len prednedávnom musela riešiť problém študentov, ktorí sa odmietli vrátiť zo študijného pobytu v Amerike.
Hoci má štát kontrolu nad masovokomunikačnými prostriedkami, masmediálny trh je relatívne slobodný. Prístupné je vysielanie americkej televíznej stanice CNN alebo rozhlasové vysielanie Hlasu Ameriky. Bežne v predaji sú noviny ako Nanfang čou-mo (Južný víkend) či Peking čching-nien pao (Pekinské noviny pre mladých), ktoré prinášajú nezávislé a objektívne informácie. Štátna televízia (CCTV), ktorá vysiela správy aj v anglickom jazyku, prináša najnovšie americké seriály i hudobné relácie MTV. Mnohí obyvatelia vlastnia - napriek zákazu - satelitné antény, ktoré im umožňujú sledovať zahraničné kanály.
Ekonomické úspechy krajiny, ktoré priniesli úžitok širokým vrstvám obyvateľstva, azda najviac oslabili vplyv disidentov. Zatiaľ čo na konci 80. rokov boli požiadavkou revoltujúcich študentov reformy, dnes domácej opozícii takýto program chýba. Najväčšími kritikmi komunistického vedenia v Pekingu sú preto bývalí čínski politickí väzni žijúci v americkom exile. Väčšinu ľudí disidenti nezaujímajú. Všeobecne prevláda názor, že nechápu zmeny, ktorými krajina prechádza. Podľa odhadov zastupujú asi 1 percento obyvateľov Číny. Napriek tomu zostáva niekoľko popredných predstaviteľov čínskeho disentu vo väzeniach.
REFORMA, ALE LEN
V EKONOMIKE
V Komunistickej strane Číny, kde prebieha ideologický zápas, je stále nejasný pomer síl medzi zástancami tvrdej línie a reformátormi. Momentálne sa zdajú byť sily vyrovnané. Priaznivé výsledky ekonomiky však hrajú do karát reformátorom, ktorí kontrolujú strategické rezorty vlády. Jedným z nich je aj nový predseda vlády Ču Žung-ti, ktorý sa vo funkcii starostu Šanghaja významne podieľal na jeho rozvoji. Britský premiér Tony Blair pri nedávnej návšteve Číny ocenil jeho zásluhy a nazval ho "skutočným modernizátorom". Avšak rozhodujúcu moc v rukách naďalej sústreďuje prezident Ťiang Ce-min, ktorý je zároveň generálnym tajomníkom KSČ. Vďaka nemu ostáva Čína verná reformnému kurzu. Na poslednom zasadaní Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov podporil reformy smerujúce k trhovému hospodárstvu a súčasne sa vyslovil za predaj málo efektívnych štátnych podnikov. Ťiang je zástancom postupných zmien, avšak v politickej oblasti ich nepripúšťa. Na medzinárodnom poli sa mu pripisujú zásluhy na zlepšení čínsko-amerických vzťahov.
K terajšej dôveryhodnosti Číny vo svete prispieva i skutočnosť, že Peking dodržal sľub a rešpektuje autonómiu Hongkongu. V krátkom čase by pod jeho správu mala pribudnúť i portugalská kolónia Macao. Čína sa naďalej usiluje o pričlenenie Taiwanu, ktorý je historickou súčasťou jej územia, no dohoda medzi oboma krajinami sa v tejto otázke zatiaľ nedosiahla.
I keď názory na intenzitu reforiem sa rôznia, už dnes je jasné, že svet Čínu potrebuje. Jej postavenie bude mať totiž dôležitý vplyv na globálnu stabilitu. MARTIN MÓZER, Peking - Bratislava
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
