Ludvík Daněk (na snímke z OH 1968), narodený 4. januára 1937 v Hořiciach pri Blansku, olympijský víťaz v hode diskom z Mníchova 1972, strieborný z OH 1964 v Tokiu, bronzový na olympiáde v Mexiku 1968 a bývalý dvojnásobný svetový rekordér (64,55 m v roku 1964 a 65,22 m v roku 1965) nečakane zomrel v pondelok vo veku 61 rokov na svojej chate pri Hornej Bečve v okolí Vsetína. Príčinou smrti bolo zlyhanie srdcovej činnosti.
Kruté zákonitosti života a smrti. Ako dnes si pamätám príjemné rozjímanie s "Ludvom" na nitrianskom atletickom mítingu, nikdy naň neodmietol pozvanie ako pretekár, i ako čestný hosť, o láske k športu, atletike, jej ušľachtilej filozofii. Mohutným hlasom dobráckeho "veľkého medveďa" kul plány, ako práve na "chalupe na Valašsku splanírujem okolitý svah na rovinu, postavím si kruh a len tak si zasúťažím s priateľmi. Zavolám Rinka Babku, samozrejme, Imreho Bugára, nech je sranda, nebude chýbať dobré vínečko, ani moje obľúbené pivečko". Ludvík Daněk - športový rytier - pretekať vlastne nemal. Po havárii na motorke v roku 1957 mu lekár predpísal prácu v suchu, teple, bez fyzickej námahy. Diskár zvolil životný protipól, ešte ako 42-ročný hodil 65 metrov! Hádzal skutočne neraz v sparnom suchu na piesočných dunách juhu Francúzska, ale i v severskom fínskom chlade, v americkom Feuerbachu dokonca v krytom salóne. Hoci vyznával disciplínu driny, odkazoval diskárskym nádejám, že nestačí dvíhať činky, silno sa opierať do náčinia. "Dôležité sú nohy, disk je čosi ako balet v kruhu, treba so pohybovať po špičkách. Disk treba v rukách láskať, jemne ho skrotiť, aby poslúchal a lietal ďaleko," vysvetľoval vtedy v Nitre už ako manažér odboru telesnej výchovy a športu Ministerstva vnútra Českej republiky i predseda Českého klubu olympionikov od roku 1992.
V októbri tohto roku prevzal Ludvík Daněk v pražskom Karolíne Cenu fair play baróna Pierra de Coubertina, ktorú dostal za celoživotnú prácu. Česť Vašej pamiatke, "Ludvo", skutočný rytier športu!
PETER FUKATSCH FOTO - ČTK
