"Ťažko povedať. Prirodzene, som hrdá na to, čo dokázal v športe. Lenže ja som šťastná nielen s veľkým, ale aj s malým ‘š‘. Vo veľkej atmosfére to bolo príjemné, dojímavé. Ale pre mňa je dôležitejšie, že som s ním šťastná celý život, nielen na spoločenskej slávnosti. Som aj matka našich detí a ja vnímam často drobné zážitky v rodine nemenej silno."

Poznali ste vopred obsah Petrovho prejavu vo veľkej sále Bell?

"Naozaj nie. Písomne ho dokončoval v noci pred inauguráciou, ja som už spala. Ráno som sa ho pýtala, dokedy to robil. Odpovedal, že asi do jednej, a tým sa môj záujem skončil."

Drvivú presilovku superlatívov zo všetkých strán na Petrovu adresu by ste osviežili nejakou jeho slabosťou. Čím vám dokáže liezť na nervy.

"To je ten problém - nájsť niečo. Možno to, že strašne veľa rozmýšľa. Stáva sa, že keď sa ho niekedy niečo pýtam, trvá mu, kým sa dočkám odpovede. Ale je to spolovice aj moja chyba, lebo som typ, ktorý potrebuje okamžitú reakciu. A on si radšej dvakrát premyslí, kým raz odpovie."

Ako vyzerá u vás klasická manželská hádka ?

"Neviem, my sa nehneváme.Venujeme sa príjemnejším veciam. Vďaka Petrovi nemusím robiť, a tak všetok čas venujem deťom, čo však obdivuhodne stíha aj on. Už sa teším, ako Peter zvolá celú našu rodinnú radu a slávnostne otvorí výberové konanie vianočného stromčeka. To je rituál. Jeden syn trepe, že je vysoký, druhá dcéra, že je čaptavý, potom príliš hustý alebo naopak. A Peter rozmýšľa, ako z tejto rodinnej plurality vykorčuľovať. A rozmýšľa, rozmýšľa, rozmýšľa."

VOJTECH JURKOVIČ,

Toronto