Jeden z predstaviteľov Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý má na starosti vzťahy MMF s Ruskom, nedávno uverejnil analýzu faktorov, ktoré spôsobili ruskú finančnú krízu. Výpočet problémov, ktoré uverejnil Wall Street Journal v prílohe nazvanej Central European Economic Review, však veľmi pripomínal zoznam najväčších problémov, ktoré mala a z veľkej časti ešte stále má slovenská ekonomika. Našťastie pre Slovensko sa však tieto problémy na Slovensku prejavili v omnoho menšej miere ako v Rusku.
Základným predpokladom vzniku ruskej krízy boli problémy štátneho rozpočtu. Ako uvádza riaditeľ jedného z európskych oddelení MMF, v kompetencii ktorého sú aj vzťahy s Ruskom, John Odling-Smee, na príjmovej strane mal rozpočet problémy s neplatením daní podnikov, čo sa spájalo s korupciou a klientelizmom v Rusku. Tá sa prejavovala aj na celoštátnej úrovni, najmä pri daňových výnimkách vlády smerujúcich k velikánom ruskej energetiky, ale aj na lokálnej úrovni, kde jednotlivé regionálne riadiace orgány udržiavali aj za cenu vysokých daňových nedoplatkov nažive celý rad miestnych podnikov. Ďalším problémom bol rozmach barterových (výmenných) obchodov. V Rusku bola totiž vysoká medzipodniková zadlženosť a nízka dôvera v miestnu menu, a tak postupne začal ruble pri platení nahrádzať tovar. Tento trend sa podľa Odlinga-Smeea veľmi rýchlo prejavil na poklese daňových príjmov, ako aj vymáhateľnosti daňových nedoplatkov. K týmto problémom sa pridala neochota vlády znižovať výdavky. Rusko sa tak dostalo do vysoko deficitného hospodárenia, pričom tento deficit krylo emisiami cenných papierov. Keďže sa v Rusku nečrtali dostatočné signály, ktoré by poukazovali na zmenu tohto trendu, investori postupne prestávali dôverovať ruskej vláde, čo sa prejavilo postupným rastom úrokov, ktoré musel platiť štát. Zároveň s tým však rástli náklady na rolovanie tohto dlhu a tým sa opätovne zvyšovala nedôvera k Rusku, ktorá sa spájala aj s obavami z devalvácie. "V polovici júla tohto roka stratila ruská vláda schopnosť rolovať štátne pokladničné poukážky v termíne ich splatnosti. Zahraniční investori sa rozhodli odísť z investícií denominovaných v ruských rubľoch namiesto dovtedy zaužívaného reinvestovania, na ktorom bol postavený ruský trh s dlhopismi," napísal J. Odling-Smee. Následkom bolo známe 90-dňové moratórium na zahraničné pohľadávky a plán reštrukturalizácie štátnych záväzkov.
Podobné problémy malo však v tej dobe aj Slovensko. Klientelizmus vo vzťahu k veľkým podnikom, odpúšťanie daní a uprednostňovanie udržiavania umelej zamestnanosti boli typickými znakmi predchádzajúcej vlády. Tento problém sa však zdá byť vyriešený. Vláda deklaruje minimálne snahu opustiť takéto praktiky. Podobný smer ako Rusko má Slovensko aj vo vývine medzipodnikovej zadlženosti. Zatiaľ u nás situácia ešte nie je taká závažná, že by zamestnanci dostali na výplatu vlastné výrobky, ale hovorí sa o zamrznutých platbách v objeme 350 miliárd korún. V tejto oblasti nová vláda deklarovala snahu zamedziť pokračovaniu tohto trendu, konkrétne kroky však zatiaľ ostávajú neobjasnené. Rovnako ako Rusko aj Slovensko si masívne požičiavalo a ešte stále financuje svoj rozpočtový deficit z emisií štátnych dlhopisov. Rovnako ako ruská aj slovenská vláda mala veľmi veľké problémy s revolvingom týchto dlhopisov a musela platiť vysoké úroky (viac ako 30 %), aby dokázala financovať potreby štátu. Pred kolapsom ruského typu nás však "zachránil" nezáujem zahraničných investorov. Ich pozície boli totiž také malé, že ich čiastočný odchod nepriniesol trhu úplnú paralyzáciu, aj keď problémy boli značné.
John Odling-Smee vo svojom článku odporúča Rusku zaviesť veľmi tvrdé reformy. Ich základom by malo byť sprísnenie výberu daní, sfunkčnenie legislatívy bankrotov, zvýšenie transparentnosti celej ekonomiky a hlavne výrazné obmedzenie výdavkov štátu, kde uvádza predovšetkým výdavky na sociálne dávky, na armádu a podporu neefektívnych štátnych podnikov. Podobne ako analýza dôvodov, aj návrh opatrení sa dá zrejme v plnej miere aplikovať na slovenské pomery.
DUŠAN DEVÁN
