nám iba šancu sa k nej dopracovať, ktorej sme sa doteraz akosi nedokázali chopiť," povedal včera popoludní SME študent Univerzity Komenského, účastník Veselej spomienky na 17. november v Moyzesovej sieni Slovenskej filharmónie, ktorej hosťami boli Július Satinský a Jaroslav Filip. Záujem o toto podujatie organizované študentmi Filozofickej fakulty UK bol taký veľký, že nestačili nielen stoličky v sále, ale ani tie, ktoré sa nachádzali na chodbách. Škatuľa, do ktorej organizátori vyberali dobrovoľné vstupné, sa vďaka tomu zakrátko ocitla tiež na zemi. "Chcem vás pozdraviť v mene dospelých ako elitu slovenského národa. Ľudia sa ma pýtajú, prečo v poslednom čase toľko nadávam. Robím to preto, lebo u nás sa po stáročia elita nespráva vôbec ako elita," prihovoril sa študentom Július Satinský. Nasledujúce minúty sa niesli v znamení jeho monológu, v rámci ktorého študentom ako elite prehováral do duše. Po chvíli sa najskôr slovom, neskôr aj piesňou k nemu pridal Jaroslav Filip, a tak sa viac ako na 17. november spomínalo nielen veselo, ale aj vážne na obdobie posledných štyroch rokov. V rovnakom duchu sa niesla aj prevažná väčšina otázok, ktoré študenti obom hosťom v rámci besedy kládli. "O novembri 1989 sa tu síce takmer vôbec nehovorilo, ale myslím si, že to vôbec nebolo na škodu. Hovorilo sa predsa o nás všetkých, a teda o našej budúcnosti," skonštatovala jedna zo študentiek po skončení akcie.

ANDREJ ŠIMONČIČ