Transformačné procesy ktoré prebiehajú v krajinách strednej a východnej Európy, sú spojené nielen s budovaním národných finančných trhov, ale aj s otváraním sa národných ekonomík. Voľné finančné zdroje, ktoré sa nachádzajú na medzinárodných finančných trhoch, zohrávajú výraznú úlohu pri reštrukturalizácii národného hospodárstva. Na jednej strane tieto trhy poskytujú nesporne výhody subjektom, ktoré na nich operujú v podobe vysokej likvidity, relatívne nízkej ceny za ich použitie, rozptýlením a znížením rizika spojeného s ich nesplatením či veľkosti týchto disponibilných finančných zdrojov. Na strane druhej však určité prvky tohto systému môžu znamenať za určitých okolností aj vážnu hrozbu pre štáty, ktoré len budujú a uvádzajú do života prvky trhového mechanizmu. Dôkazom toho je aj ázijská ekonomická kríza. Spolupracovník SME Michal Mráz v sérii článkov poskytuje aspoň základný obraz o jednotlivých prvkoch tohto zložitého mechanizmu a o jeho fungovaní .
EURODEVÍZY
Všeobecná charakteristika
eurodevíz
Eurodevízy ako jeden z prvkov medzinárodných finančných trhov možno charakterizovať ako peňažnú jednotku vyjadrenú v konkrétnej mene, ktorá je deponovaná na účtoch bánk, ktorých sídlo je mimo krajiny, ktorá vydáva danú menu. Ako príklad možno uviesť určitú sumu peňazí vyjadrenú v amerických dolároch, ktorá je deponovaná v banke, ktorá sa nachádza na území Fínska. Rozhodujúcim dôvodom pre vznik a rozvoj tohto trhu bol záujem vyhnúť sa opatreniam a intervenciám národných vlád, teda vyhnúť sa regulačným opatreniam vlád vo finančnej oblasti. Potom úrokové sadzby a ceny platené dlžníkom za poskytnutie eurodevízových úverov sú určované len ponukou a dopytom.
Deponovanie a správa eurodevíz
Eurodevíza je devíza deponovaná v eurobanke a je aj ňou spravovaná. Táto potom transformuje eurovklady, vklady vyjadrené v devízach na euroúvery. Trh eurodevíz, ktorý je definovaný práve prostredníctvom úverov a iných záväzkov eurobánk, je medzibankovým trhom, ktorý sa vymyká kontrole a regulácií jednotlivých štátov. Medzi najdôležitejšie národné meny, ktoré sa stávajú predmetom takejto operácie, sú americký dolár, nemecká marka, švajčiarky frank. Vklady vytvárané medzinárodnými investormi nie sú veľmi stabilné, ide teda o krátkodobé vklady. Práve pre zabezpečenie stability takýchto vkladov pristupujú eurobanky často na vydanie emisie cenných papierov, akými sú depozitné certifikáty, ktoré sú obchodovateľné na sekundárnom trhu cenných papierov.
Princípy operácií
na trhu eurodevíz
Banky využívajú krátkodobé vklady v eurodevízach preto, aby ich pretransformovali na dlhodobé úvery. Eurodevízy nachádzajú svoje uplatnenie aj na medzibankovom peňažnom trhu. Na tomto trhu sa stretáva ponuka eurodevíz bánk, ktoré disponujú nepoužitými finančnými zdrojmi - eurodevízami, s dopytom bánk ktorých rozsiahle finančné aktivity nútia tieto banky hladať voľné finančné zdroje aj v iných bankách.
Zisk eurobanky spočíva v rozdiele medzi úrokom poskytovaným vkladateľovi a úrokom, ktorý inkasuje banka od dlžníka. Tento rozdiel medzi úrokmi, a teda aj úrokovými sadzbami je nepochybne vyšší v prípade, že banka nedisponuje vlastnými dostatočnými devízovými zdrojmi a je nútená obrátiť sa na iné subjekty s cieľom požičať si devízové prostriedky. Okrem základného úroku banka môže požadovať od klienta - adresáta úveru aj prirážku (komisiu), ktorá závisí od kvality klienta. Najčastejšia je transakcia dohodnutá prostredníctvom telefónu a potvrdená faxom.
Aj keď sa trh eurodevíz vymyká regulácii jednotlivých štátov, tento trh je regulovaný a kontrolovaný bankami, ktoré realizujú tieto operácie.
Keďže úrokové miery podliehajú vplyvom dopytu a ponuky, tieto sú potom variabilné. Úrokové miery eurodevíz sú automaticky spojené s úrokovými mierami (kurzmi) generovanými na výmenných devízových trhoch. Banky často využívajú rozdiely medzi úrokovými mierami na devízových výmenných trhoch a trhu eurodevíz na realizáciu finančnej arbitráže.
EUROCREDIT
Všeobecná charakteristika
Eurokredit (euroúver) je definovaný jako strednodobý a dlhodobý úver (obdobie 15 rokov) poskytnutý v eurodevízach prostredníctvom syndikátu bánk. Spravidla ide o finančne náročné úvery. Až do sedemdesiatych rokov banky využívali práve eurokredity na financovanie operácií spojených s euroemisiami.
Eurokredit vzniká na základe bankovej transformácie eurodevíz. Väčšina euroúverov je financovaná na základe krátkodobých vkladov. Euroúvery sú najčastejšie poskytované v amerických dolároch, v anglických
librách a v jenoch. Na začiatku sedemdesiatych rokov hlavnými dlžníkmi boli rozvinuté (západné) krajiny, neskôr sa rozvojové krajiny stávajú hlavnými dlžníkmi.
Použitie a špecifické znaky
euroúveru (eurokreditu)
Euroúver pre nasledujúce dva znaky je finančne zaujímavý pre subjekt, ktorý hľadá veľké množstvo voľných finančných prostriedkov. Na jednej strane výška úveru je veľmi vysoká - 500 miliónov až jedna miliarda, na strane druhej však cena takto poskytnutého úveru je citeľne nižšia ako na národných trhoch. Jedným z dôvodov je aj to, že eurobanky nie sú povinné vytvárať povinné rezervy.
Euroúver môže plniť viacero funkcií. Jednak ho možno použiť na úhradu deficitu platobnej bilancie alebo na zvýšenie devízových rezerv štátu. Rovnako môže slúžiť na financovanie náročných projetkov, napr. v oblasti priemyslu, dopravy a telekomunikácií atď. Ďalej eurokredit môže byť použitý ako garancia na zabezpečenie právneho vzťahu, najmä preto, že ide o vysokolikvidné finančné prostriedky vyjadrené v cudzej mene - devízy.
Špecifickým použitím je financovanie dovozu. V tomto prípade banka dovozcu poskytne euroúver dovozcovi, ktorý slúži na financovanie dovozu.
Euroúvery sa zväčša poskytujú s variabilnou úrokovou sadzbou. Takto eurobanky môžu predchádzať stratám spôsobeným fluktuáciou úrokových mier, a teda aj úrokových výnosov vyplácaných svojim vkladateľom.
Cena euroúveru (úrok) pozostáva z troch zložiek:
1/ základná úroková miera, ktorá je spravidla variabilná
2/ "prirážky" (comissions)
a/ "prirážka za riadenie operácie" (comission de direction), ktorej výška je od 1 1/4 % do 1 1/2 %,
b/ "prirážka za zaviazenie sa" (comission d engagement): táto je vypočítaná na základe rozdielu medzi výškou potvrdeného úveru bankami a sumou, ktorú v skutočnoti čerpá dlžník,
c/ prirážka, ktorá sa vypláca vedúcej banke za administratívne práce spojené so sformovaním syndikátu a riadením celej operácie.
3/ "osobitná prirážka"(le marge, spead), ktorá reprezentuje osobitnú odmenu banke a jej suma, ktorá je variabilná, je určovaná stupňom dôveryhodnosti či rizikovosti dlžníka, veľkosťou úveru, ako aj konkurenciou medzi eurobankami.
(Pokračovanie v nasledujúcom vydaní prílohy.)
MICHAL MRÁZ
(Autor pracuje ako a
dvokátsky koncipient)
