Kde bolo, tam bolo, stále bolo zle! I takto by sa dalo začať každé rozprávanie o daniach a politikoch. Politické strany minulej vlády vyberali od nás dane a situácia sa nezmenila ani po voľbách v roku 1998, keď nám sľubovali zasa iné politické strany zníženie tohto zaťaženia. Politici prišli do predhriatych kresiel svojich predchodcov, usadili sa a zistili, že sa im sedí náramne pohodlne. Namiesto toho, aby sa začala robiť sľubovaná zmena, aby začali odborníci z billboardov používať svoju odbornosť, aby sa presadzovatelia porozumenia zapojili do presadzovania harmónie, zabudlo sa na sľúbené zníženie daňového zaťaženia. Vynára sa tu teda otázka, či vôbec títo úradníci a politici platia dane a či generál, ktorý je zodpovedný za ich financie, má nejaké sociálne cítenie.
Úradníci neplatia žiadne dane. Prečo? Sú platení z našich daní. Dane sú finančné prostriedky, ktoré sú nedobrovoľne odobrané produktívne pracujúcim občanom. Úradníci nie sú produktívne pracujúci, pretože nevytvárajú žiadne hodnoty. Sú to prerozdeľovači týchto prostriedkov späť určitým vrstvám obyvateľov, pričom si ako odmenu za toto prerozdelenie nechajú časť daní v podobe odmien. To, že odvádzajú časť týchto odmien naspäť štátu, neznamená, že dane platia. Jednoducho vracajú časť daní, čiže akoby dostali o niečo menej hneď v prvom kole tohto prerozdeľovania.
Každé zvýšenie daní znamená, že sa bude prerozdeľovať viac financií, o ktoré sa musia starať úradníci. Musia tieto prostriedky zaznamenať, skontrolovať, prerozdeliť, znova skontrolovať a nad tým všetkým musia byť ďalší úradníci, ktorí to všetko koordinujú, organizujú, riadia a vymýšľajú. Z toho teda vyplýva, že pri zvýšení množstva daní, ktoré sa vyberie, a pri zvýšení prerozdelenia sa buď zvýši počet úradníkov, alebo sa zvýšia ich mzdy. Preto je zvyšovanie celkového daňového zaťaženia doslova v ich záujme. Ak uznáme fakt, že i ministerka financií je úradníkom, je výsledok rovnice veľmi jednoduchý. Ani ona dane neplatí.
Súčasná daňová reforma zavádza antisociálne prvky. Týka sa to hlavne dôchodcov. Už len prenesenie daní z priamych na nepriame vyvolá u nich negatívne následky. Zvýšenie niektorých spotrebných daní zníži ponúkané množstvo tovaru na trhu, čo spôsobí zvýšenie cien daných produktov. Potom dôchodcovia, ktorí priame dane neplatia, zaplatia za dané výrobky omnoho viac. „Reforma“ ich ochudobní. Je preto otázne, či hlavný generál, ktorý je zodpovedný za danú reformu, má vôbec sociálne cítenie voči takýmto vrstvám obyvateľstva, alebo je to jeho pokrytectvo. Navrhovaná „reforma“ v kontexte ostatných „reforiem“ má antisociálne vplyvy i na ostatných obyvateľov. Zámerom daňovej reformy je zefektívnenie vyberania daní. Inými slovami to znamená vybrať väčšie množstvo daní, čiže zobrať obyvateľom viac finančných prostriedkov. Ak si k tomu prirátame pseudoliberálne reformy, ako sú poplatky za vysoké školy, zvýšenie cien energií, dopravy (pričom tieto odvetvia ostávajú v rukách štátu alebo pod jeho reguláciou), bez zníženia daní, potom i tieto poplatky znamenajú zvýšenie daní. Problémom je, že sa takéto socialistické opatrenia považujú za výsledok zavádzania trhu. To potom vyvoláva ďalšie potreby regulácie či pomoci od štátu a tým i potreby ďalších daní.
Rád by som upozornil, že zámerom daňovej reformy by nemalo byť len zefektívniť vyberanie daní, ale hlavne ich celkovo znižovať. Znamená to nielen znižovať percentuálne sadzby, ale aj znižovať veľkosť štátneho rozpočtu. Je však otázne, či sa to podarí, pretože úradníci dane neplatia a nie sú zainteresovaní na ich absolútnom znižovaní.
MATÚŠ POŠVANC
(Autor je študentom života a spoločnosti a priaznivcom Združenia daňových poplatníkov Slovenska)
