rovnako rada, i keď každý sa trochu líšil. Marián býval vždy prchký, išiel za svojou pravdou niekedy zbytočne hŕŕŕ. Peter bol viac do seba, vždy si najprv slovo i vec dvakrát premyslel. Keď sa však potom pustil do činov, zvládal ich perfektne. Anton mal najširšie srdce. Možno i preto, že bol najmladší, zvykol ustúpiť bez toho, že strácal široký úsmev."
Zo spomienok pani Františky Šťastnej, matky piatich bratov - Bohumila, Vladimíra, Mariána, Petra, Antona a dcéry Evy. (ju)
