kých skupín", ktoré vraj za podporou hnutia hľadali vlastný prospech. Po vlne "rozčarovania" nastal podľa popredných predstaviteľov hnutia O. Keltošovej či G. Krajčiho čas "byť tvrdou opozíciou". "Je to naša druhá skúsenosť po roku 1994, hoci sme v úplne inej pozícii, ako sme pred voľbami predpokladali, to treba otvorene priznať," povedala Keltošová, zakladateľka hnutia a bývalá ministerka práce a sociálnych vecí. Skutočnosť, že politické subjekty po voľbách odmietli vládnu spoluprácu s HZDS, pôsobí ako "motivácia". V HZDS dozrieva i vnútrostranícka diskusia o transformácii na tradičnú politickú stranu a jej orientácii, o ktorej definitívne rozhodne až budúcoročný aprílový snem. "Všeobecná mienka je naklonená zmeniť HZDS na stranu," myslí si Keltošová. HZDS by malo vystupovať ako konsolidovaná politická strana s prepojením na zahraničné politické prúdy. Prvenstvo patrí HZDS aj v počte registrovaných členov, ktorých má podľa Keltošovej viac ako 80 000. Vyjadrenia predstaviteľov HZDS o postojoch predsedu Mečiara, ktorý sa údajne po voľbách na niekoľko dní stiahol do samoty, sa výrazne odlišujú a často si odporujú. Podľa Krajčiho bude ťažké nahradiť "osobnosť takého formátu, ako je expremiér Mečiar". Keltošová naopak tvrdí, že Mečiar má v hnutí takú podporu, že nepochybuje o jeho zotrvaní na čele strany. "Podľa mojich informácií premiér nezavrhol myšlienku kandidovať na prezidenta," povedala v rozpore s nedávnym tvrdením bývalého šéfa parlamentu I. Gašparoviča. Keltošová pripustila, že do čela hnutia sa zrejme nedostane nová, mladá generácia politikov, hoci po voľbách prejavujú o členstvo v hnutí záujem najmä mladí ľudia.