e predsedníctvo únie dodržalo svoj sľub zaviesť viac dynamiky do procesu rozširovania. Na druhej strane je to každoročné rozdávanie vysvedčení bruselskou komisiou, teda správy o pokrokoch všetkých kandidátskych krajín, požadované aj Európskym parlamentom, píše Ursula Stenzelová v komentári, zverejnenom minulý pondelok v rakúskom denníku Der Standard.

V týchto správach rozdeľuje Európska komisia chválu a pokarhania - chválu predovšetkým pre Slovensko za demokratickú zmenu moci, pre Lotyšsko, ktoré početnej ruskej menšine konečne priznalo štatút občianstva, ale aj pre Litvu, ktorá je na správnej ceste. S týmito dobrými známkami však tieto krajiny ešte stále nezložili aj prijímacie skúšky do vyššieho ročníka. V prípade Slovenska bude definitívna správa dokončená až po odložených komunálnych voľbách a po zvolení hlavy štátu. Potom však existuje - a to je v záujme Rakúska - reálna vyhliadka na prijatie tejto krajiny do prvej skupiny kandidátskych krajín. Slovensko teda dostalo potrebné povzbudenie, konštatuje autorka. Predbežné ukončenie procesu preverovania v prvých siedmich prípadoch je však len ukončením prvých siedmich kapitol z celkového počtu 31. Kto sa bál privysokého tempa procesu rozširovania, môže byť pokojný. Aj takéto malé pokroky v procese rozširovania sú však práve pre Rakúsko dôležité. Ako tvrdí autorka, susedné krajiny predstavujú pre Rakúsko rozširujúce sa trhy pred vlastnými dverami - rakúske exporty do Maďarska, Českej republiky a Slovenska sa od pádu železnej opony zoštvornásobili, potenciál tejto krajiny v oblasti exportov však ešte zďaleka nie je vyčerpaný. Podľa štúdií však až po integrácii týchto krajín do únie môžu byť šance pre rakúske hospodárstvo plne využité.