ie, ktorý mal na javisko vojsť z boku hľadiska, sa musel doslova predierať davmi študentov sediacich na schodoch. (Mimochodom, práve študenti sledujú celú dvojtýždňovú prehliadku veľmi poctivo.) V hľadisku bolo na rovnako mladej i strednej a staršej generácie. Vidno, že na Semafor nechodia len nostalgickí pamätníci, ale jeho fenomén sa prenáša z pokolenia na pokolenie. Veľká tlačenica bola aj okolo ponuky Suchého nakladateľstva Klokočí - knižné, zvukové a audiovizuálne cennosti semaforskej prítomnosti a najmä minulosti si ľudia kupovali do archívov, ale aj ako darček deťom, aby vedeli, kto to bol Šlitr, ako tvoril starý Semafor, povedzme, v súčinnosti s Jankom Roháčom. Na predstavenie sa prišiel pozrieť aj slovenský exprezident Michal Kováč s manželkou. (Večer predtým na královohradeckú Antilopu v réžii Vladimíra Morávka - mimochodom, kto v S-ku videl jeho skvelú Maryšu, bol teraz asi z afektovaného textu Lenky Lagronovej a gýčovej réžie i herectva P. Tomincovej, Ch. Poullain a J. Zapletala veľmi sklamaný - si zasa prišla pozrieť osamotená Anna Nagyová.) Hra Moje srdce je zimmer frei je pre Semafor trochu netypická. Napríklad tým, že si Jiří Suchý ponechal na javisku iba jedinú ženu, čo si Jitka Molavcová vraj patrične vychutnáva, lebo vie, že tak skoro sa to už nestane. Namiesto tradičných sexi semafor girls je tu okrem temperamentnej manželky už len srnka. Režisérom komorného dielka je Petr Novotný, ktorého meno sa skôr spája s muzikálovými megaprojektmi typu Hello Dolly!, Jesus Christ Superstar, Niekto to rád horúce, Evita... No najmä, autor sa tu vyjadruje k jednej z najhorúcejších otázok dnešných Čiech - česko-nemeckej otázke. Je to príbeh dvoch novodobých čecháčkovských podnikateľov - manželského páru, ktorý pekne od podlahy zdiera prichádzajúcich sudeťáčkov. Komédia má smutný predobraz v Suchého spomienkach, keď sa ako dieťa školou povinné stretával so sudetskými utečencami, ktorí v tridsiatom ôsmom utekali do Čiech ako vydesené obete, aby v štyridsiatom piatom rovnako vydesení s povoleným batožinovým limitom boli zasa štvaní z republiky von. Predstavenie plné ľudských postrehov o "malom českom človeku" malo u publika Štúdia S veľký úspech. Nie preto, že každý sa rád pobaví na cudzích chybách. Ale preto, že "mčč" je už dávno terminus technikus, ktorý môže dať bezhraničnú odpoveď na otázku, kde domov môj. Aj preto, že mnohé veci odohrávajúce sa na javisku sú aj na Slovensku dôverne známe, povstali na záver ľudia zo sedadiel. A aj preto, že Jiřího Suchého stále milujú. Preto je škoda, že na záverečné prídavky je v poslednom čase už taký skúpy.

BARBORA DVOŘÁKOVÁ