j Strany kurdských pracujúcich (PKK) Abdullaha Ocalana, ktorá vedie vyše 14 rokov boj s tureckou vládou za nezávislý Kurdistan. Od augusta 1984, keď "Apo" Ocalan (49) vyhlásil boj Ankare, zahynulo v bojoch v Turecku, ale aj na severe Iraku asi 31 000 ľudí. PKK si v 80. rokoch získala sympatie najmä v socialistick om tábore, ale základne mala napríklad i v Grécku, v rôznych krajinách západnej Európy či v Sýrii. Nacionalista a marxista Ocalan, ktorý sa od 80. rokov skrýval, vždy veril vo víťazstvo revolúcie. Tzv. kurdskú revolúciu často tiež prirovnával k francúzskej či boľševickej (sovietskej) revolúcii. Súmrak pre vodcu PKK, ktorého Ankara považuje za teroristu, nastal v tomto roku. Po jarnom prebehnutí bývalého veliteľa PKK Semdina Sakika prišla ďalšia rana v októbri od doterajšieho verného spojenca, Sýrie. Tá uznala PKK za "teroristickú organizáciu" a zaviazala sa, že ju nebude podporovať. Osobne sa Ocalan, ktorý sa považuje za klasického politického lídra, nikdy na žiadnej vojenskej akcii nezúčastnil, ani nežil s bojovníkmi vo východotureckých horách, o to viac a častejšie ideologicky odôvodňoval "poslanie" svojej revolúcie. Prirovnával sa k Napoleonovi, Hitlerovi či Stalinovi a hovoril, že používa ich metódy. V októbri minulého roka s ním - v jeho neprítomnosti - začali v Turecku súdny proces, v ktorom je obžalovaný zo zrady, zločinov proti štátu a zo šírenia separatistickej propagandy. (ČTK)