Stredu možno pokladať v najnovšej kríze vo vzťahoch Iraku a medzinárodného spoločnstva za prelomový deň. Konvoje autobusov rýchlo evakuovali z Iraku stovky členov Osobitnej komisie pre dohľad nad prímerím v Iraku (UNSCOM), Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a humanitárnych pracovníkov. Spojené štáty po dňoch váhania zaujali postoj: Prezident USA Bill Clinton oznámil, že USA sú pripravené vojensky zasiahnuť a do Perzského zálivu sa začali presúvať posily a zbrane pre americké vojská. Americkí diplomati začali opúšťať aj okolité štáty, Kuvajt a Izrael, a v Izraeli sa začali distribuovať plynové masky. Všetky okolnosti svedčia o tom, že vojenský úder proti Bagdadu je "na spadnutie".
CLINTON HRAL GOLF
Signálom, že sa v Perzskom zálive opäť niečo chystá, bolo stredajšie vystúpenie Clintona pri príležitosti Dňa veteránov v Arlingtone, keď hovoril o tom, že nikde nie je bdelosť taká potrebná ako práve v Perzskom zálive. Aj keď hovoril o potrebe hľadať diplomatické riešenie, zdôraznil, že neuposlúchnutie požiadaviek OSN týkajúcich sa inšpekcií zbraní by bol "nákladný omyl". Na stredajšom stretnutí amerických bezpečnostných poradcov, na ktorom sa hovorilo o rôznych alternatívach vojenských operácií, sa však Clinton už nezúčastnil, radšej využil pekné počasie a zahral si golf.
AMERICKÉ VOJSKÁ V ZÁLIVE
USA vyslali do oblasti Perzského zálivu ďalších 129 bojových lietadiel - medzi nimi 12 bombardérov B-52, šesť ťažkých bombardérov B-1 a 12 stíhačiek F-117A, ktoré sú pre nepriateľské radary "neviditeľné". K 1500 vojakom v regióne sa pripojí ďalších približne 3000 vojakov a 100 členov ďalšieho personálu, ďalej dve batérie protiraketových striel typu Patriot, ktoré sa pripoja k trom. Počet striel typu Tomahawk, ktorých je teraz asi 300, dosiahne dvojnásobok stavu počas predchádzajúceho sústreďovania síl.
ÚTOK NA SADDÁMOV PALÁC?
Clinton tento týždeň niekoľkokrát rokoval s ministrom obrany Williamom Cohenom, ministerkou zahraničných vecí Madeleine Albrightovou, náčelníkom generálneho štábu Henrym Sheltonom a bezpečnostným poradcom Sandym Bergerom o diplomatickom a rôznych variantoch vojenského riešenia irackej krízy. V amerických bezpečnostných kruhoch existujú rôzne názory na vojenskú operáciu. Podľa niektorých takzvané "chirurgické" operácie na vojenské objekty majú malú účinnosť, zničenie ukrytých zbraní je len iluzórne a obnove ich výroby sa nedá zabrániť. Preto sa mnohí prikláňajú k alternatíve masívnej operácie (o čom svedčí aj sťahovanie posíl do zálivu), to by však znamenalo počítať so stratami medzi civilným obyvateľstvom, čo by však posilnilo Saddámovu pozíciu v Iraku. Podľa agentúry AP Pentagon vypracúva plán útokov na konkrétne ciele, medzi nimi sa spomína komplex Al-Tadží, kedysi stredisko výskumu rakiet dlhého doletu, ďalej stredisko na výrobu a výskum chemických zbraní Muthana a komplex Rašídija na severnom predmestí Bagdadu, kde bolo stredisko jadrového výskumu. Pentagon zvažuje aj útok na jeden z palácov prezidenta Džabal Machúl pri Samarre, komplex asi 90 stavieb s rozlohou 26 kilometrov štvorcových.
POSTOJ BR OSN
BR OSN prijala pred týždňom rezolúciu, v ktorej odsúdila Irak, ale žiadne varovanie pred následkami neochoty spolupracovať s inšpektormi dokument neobsahuje. Minulotýždňová rezolúcia však potvrdzuje platnosť predchádzajúcich - v ktorých sa hovorí o veľmi vážnych následkoch nesplnenia požiadaviek OSN, čo si USA vysvetľujú ako "zelenú" pre vojenskú akciu. Odporcovia vojenského riešenia konfliktu s takýmto výkladom rezolúcie nesúhlasia. USA a Veľká Británia sú jednoznačne za to, aby bol Saddám potrestaný vojenskou silou, proti sú Rusko, Nemecko a všetky arabské krajiny, pričom bývalý odporca použitia sily Francúzsko teraz zastáva zdržanlivejší postoj.
IRAČANIA ZATIAĽ POKOJNÍ
Keď iracké médiá odvysielali správu o odchode inšpektorov, ktorých vraj "Bagdad nevyhnal, ale odišli dobrovoľne", medzi obyvateľmi nebolo poznať žiadne známky paniky. O deň neskôr však už prepuklo horúčkovité nakupovanie potravinových zásob. Iracký prezident Saddám Husajn zvolal mimoriadne zasadanie vlády venované kríze, a znovu odznelo: Bagdad sa nátlaku nepodvolí". Po vojne v zálive (1990) USA dva razy bombardovali Irak: v roku 1993 zasiahli americké rakety stredisko irackých tajných služieb, Irak obvinili z plánovania atentátu na prezidenta Georga Busha a v roku 1996 udreli na juhu, keď iracké vojská útočili na základne opozície na severe. (REUTERS, ČTK, kl)
