Česká republika opäť žije voľbami, tentoraz senátnymi a komunálnymi. Už dnes poobede sa otvárajú brány volebných miestností, aby privítali prvých občanov. Zatiaľ čo o senátorské kreslo bojujú kandidáti volení väčšinovým systémom vo dvoch kolách (13. - 14. a 20. - 21. novembra), prvé výsledky komunálnych volieb budú známe už zajtra popoludní. V Senáte sa obmení iba tretina z jeho 81-členného zboru, nástupcovia však už získavajú šesťročný mandát.
Senát, ktorý existuje od roku 1996, je najmenej obľúbenou ústavnou inštitúciou ČR - jeho popularita iba zriedkavo prekročí 20 percent. "Hovoriť o tom, že Senát prispeje ku skvalitneniu práce legislatívy a vytvorí ďalšiu účinnú poistku proti jej možným prehmatom, zaváňa prílišným optimizmom: Pri dnešnom stave českej politiky je ovela pravdepodobnejšie, že vznikne iba ďalší priestor pre prestížne spory a ťahanice," napísal pred štyrmi rokmi politológ Bohumil Doležal. Skutočný politický život sa podľa názoru väčšiny Čechov odohráva v Poslaneckej snemovni. Právomoci senátorov sú v porovnaní s právomocami poslancov oklieštené, čo často vyvoláva nezdravú rivalitu. Na rozdiel od poslancov, z ktorých každý môže predložiť návrh zákona, má Senát právo legislatívnej iniciatívy iba ako celok. Poslanecká snemovňa prijíma zákony, Senát ich koriguje. Ak senátori vrátia poslancom predlohu s pozmeňujúcimi návrhmi, tí ich musia prijať buď ako celok, alebo zamietnuť.
Počas dvoch rokov existencie Senátu sa nepodarilo naplniť ani predstavu Václava Havla o zbore vážených osobností, u ktorých vlastný úsudok preváži nad straníckym prístupom. V prípade schvaľovania dôležitých zákonov totiž senátori postupujú v súlade s poslaneckým klubom svojej strany.
B. Doležal vidí jediný význam tohtoročných senátorských volieb v tom, že opäť dôjde k dôkladnému prieskumu verejnej mienky. V tomto zmysle nie sú tieto voľby o osobnostiach, ale o pomere síl jednotlivých politických strán po júnových parlamentných voľbách. V tohtoročných senátnych voľbách je však v hre aj avizovaná ústavná zmena, ktorú v tzv. opozičnej zmluve predpokladajú dve najsilnejšie politické zoskupenia, ODS a ČSSD. Obe strany sa zahrávajú s myšlienkou zmeny volebného systému z pomerného na jednokolový väčšinový, čo by vážne ohrozilo účasť menších strán. Aj z toho dôvodu vytvorili štyri pravicovo orientované strany, ktoré potrebujú novele ústavy zabrániť (Únia slobody, KDU-ČSL, ODA a Demokratická únia,) účelovú štvorkoalíciu. Mediálne iste najzaujímavejší je duel pražského primátora, senátora a jedného z najvernejších Klausových stúpencov, Jana Koukala s predsedom Únie slobody Janom Rumlom. Obaja kandidujú za Prahu 6. Mnoho českých občanov má pocit, že aj komunálne voľby sú predovšetkým voľbami strán. Denník MF Dnes v tejto súvislosti cituje názor jedného z nespokojných pražských voličov: "Komunálne voľby mali byť o ľuďoch, nie o stranách. Pritom na mňa zovšadiaľ pozerá Václav Klaus, ktorý nikam nekandiduje."
EVA GRUBEROVÁ, Praha
(Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)
